STREČNO. Skalné útvary na ceste okolo Strečna opäť ukázali, aké nebezpečenstvo predstavujú pre dopravu na mimoriadne vyťaženej komunikácii.
Na cestu pod hradom po čase zase popadali kamene. Informovala o tom na sociálnej sieti stránka Ako je na tom Strečno?
Vodičov varujú, že v jazdnom pruhu v smere do Vrútok leží jeden väčší balvan. Motoristi sa musia pripraviť na zdržanie.
Kamene padli necelý mesiac po tom, ako úrady odvolali viac ako rok trvajúcu mimoriadnu situáciu na inom mieste na ceste I/18 v Strečnianskej úžine. Prednostka úradu Emília Pavlusíková vtedy skonštatovala, že úlohy záchranných prác na tomto úseku boli splnené a nehrozí ďalšie nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia a majetku.
Zabezpečovacie práce na skalnom brale na približne kilometrovom úseku nad cestou I/18 stáli viac ako 5,2 milióna eur. Neplánované náklady zvýšili cenu o viac ako 1,7 milióna eur. Pre práce boli na spojnici západu s východom dopravné obmedzenia. Cesta bola niekoľkokrát úplne uzavretá.

Emília Pavlusíková v decembri poznamenala, že napriek rozsahu prác budú sledovať zvetrané časti.
"Uvidíme, či sa tam náhodou neukáže ešte niečo, čo budeme musieť dorobiť. Preto bude mimoriadna situácia trvať až do jarných mesiacov," podotkla. Podľa nej je problémový celý osemkilometrový úsek pod Strečnom.
Slovenská správa ciest pripravuje inžiniersko-geologický prieskum ďalších úsekov brala nad cestou a jeho výsledky spolu s poznatkami z monitorovania sanovanej časti budú podkladom pre ďalší postup pri zabezpečení skalného útvaru.
"Jeho zhotoviteľ vyjde z verejného obstarávania, ktoré bude vyhlásené, ako sme plánovali, v najbližších dňoch, a na základe jeho výsledkov a odporúčaní odborníkov zvolíme ďalší postup," poskytla stanovisko hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.
Priamo pod hradom Strečno, kde sa skaly zosypali teraz, robili zabezpečovacie práce v roku 2017.
Vodiči si vtedy užili pravidelné víkendové uzávierky cesty i dva týždne trvajúce práce. Pracovníci ukotvili nestabilné bloky, aplikovali striekaný betón, vybudovali dva železobetónové piliere na podchytenie previsu a upevnili siete a deväť lanových kotiev.
Zásah za vyše milión eur pomohol len čiastočne. Ministerstvo životného prostredia krátko na to žiadalo financovanie aj druhej etapy sanácie skalného brala. Jej súčasťou malo byť aj vybudovanie dynamických bariér v kritických miestach tak, aby padajúce kamene nepredstavovali hrozbu pre dopravu či ľudské životy.
Pôvodné plány rátali s vybudovaním asi 180 metrov dlhej železobetónovej galérie priamo nad cestou. Stálo by to takmer sedem miliónov eur, no doprava by tak výrazne netrpela. Tento variant neprešiel.
