ŽILINA. Keď v máji 2020 žilinský hokejový klub od mesta kúpila spoločnosť Lupiza, nový majiteľ Rastislav Chovanec sa už od začiatku netajil tým, že mužstvo chce vytiahnuť do extraligy. Napokon nielen jeho úsilie trvalo takmer štyri roky.
Dlhé čakanie však stálo za to. Hneď po návrate do najvyššej slovenskej súťaže získali Vlci bronz. Zisk cenného kovu sa doposiaľ nikdy v histórii žiadnemu nováčikovi nepodaril. Len jeden zápas delil klub od postupu do finále.
So šéfom žilinského hokeja Rastislavom Chovancom sme vo veľkom exkluzívnom rozhovore prebrali uplynulú sezónu, skladbu mužstva, finančnú situáciu klubu, vzťahy s mestom a v neposlednom rade aj fanúšikov.
Sezóna 2024/2025 sa pre klub Vlci Žilina skončila. Ako ju z celkového pohľadu hodnotíte?
Určite ako úspešnú, veď sme prvé mužstvo, ktoré hneď po postupe dokázalo získať medailu. To je viac, ako sa pred sezónou čakalo. Ale keď už sme počas roka videli, že dokážeme hrať s najlepšími a že sa posúvame v tabuľke, aj naše ambície sa zväčšovali.
Stále ma mrzí siedmy zápas v Nitre, v ktorom sme mali dosť šancí, aby sme dosiahli ešte väčší úspech. Z celkového hľadiska sme ale spokojní.
Po základnej časti skončil klub na vynikajúcom štvrtom mieste. Ako sa obzeráte za dlhodobou fázou súťaže?
Počas celej základnej časti sme sa zlepšovali a naše výkony gradovali. V prvej štvrtine sme prehrali niekoľko zápasov, v ktorých sme boli lepší, resp. sme mali viac šancí.
Viacero hráčov, ktorí zostali v mužstve z predchádzajúcej sezóny, si muselo na extraligu zvyknúť, čo občas bolo vidieť. Potom sme sa zohrali a začali vyhrávať. Prispeli k tomu aj príchody niektorých nových hráčov a počas Vianoc sme mali obdivuhodnú šnúru, ktorá nás dostala až na štvrté miesto.
Myslím, že nám pomohlo víťazstvo v Slovenskom pohári, aj ťažké zápasy Kontinentálneho pohára, v ktorých mužstvo získalo sebavedomie a začalo si viac veriť.

Vo štvrťfinále ste porazili Banskú Bystricu 4:1 na zápasy. Čo poviete na túto sériu?
Výsledkovo to vyznelo až príliš jednoznačne, ale bola to ťažká séria. Premenili sme kľúčové šance, výborne zachytal Connor LaCouvee a celkovo sme sa dokázali lepšie presadiť.
Ten piaty, resp. tretí domáci zápas, ktorý sme rozhodli už v podstate v polovici druhej tretiny, som si užil najviac. Postúpiť a ukončiť sériu pred našimi fanúšikmi bolo skvelé.
A ako ste videli semifinálovú sériu proti Nitre?
Už pred sériou sa hovorilo, že je to predčasné finále a mám pocit, že celá séria mala finálové parametre. Sedem zápasov, výborná atmosféra či dve predĺženia hovoria za všetko.
Mrzí ma, že sme to nedokázali preklopiť na svoju stranu, pretože možnosti sme na to mali. Ale Nitra má veľa skúseností z play-off a nakoniec rozhodlo domáce prostredie. Nám veľmi chýbali zranení kľúčoví centri, ale aj tak sme bojovali viac než dôstojne.
Domáca výhra v predĺžení šiesteho zápasu pred vypredaným hľadiskom a následná ďakovačka bol zážitok, ktorý si budeme pamätať ešte veľmi dlho.

Tím išiel na hranicu možností aj napriek tomu, že mu v tejto sérii kvôli zraneniam chýbalo viacero hráčov. Dokonca dokázal vyrovnať sériu z 1:3 na 3:3. Videli ste to rovnako?
Áno. Vyhrali sme jeden zápas v Nitre, čo bolo dôležité a veril som, že aj jeden doma zvládneme. Nakoniec sa to nepodarilo, ale vynahradili sme si to víťazstvom v piatom zápase v Nitre.
Veľmi som sa tešil, že ešte sme sériu vrátili domov a nakoniec sme aj ten zápas zvládli. Ten rozhodujúci v Nitre sa podľa mňa lámal v našej nevyužitej päťminútovej presilovke a potom zvláštnym gólom tesne pred koncom druhej tretiny na 4:1. Ale aj tak sme nakoniec výbornou power-play zdramatizovali záver.
To bola presne ukážka nášho mužstva z celej sezóny. Hrali sme do konca a nevzdávali sme sa. Pred sezónou sme si hovorili, že sa chceme prezentovať ako nepríjemný súper, ktorého nikto nebude chcieť do play-off. A to sa nám podarilo.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Ako Rastislav Chovanec vnímal po treste za incidenty podporu ostatných klubov,
- či sa semifinálová séria s Nitrou nedala odohrať s hosťujúcimi fanúšikmi na tribúnach,
- ako bol majiteľ Žiliny spokojný s vyskladaným kádrom a s výkonmi zahraničných hráčov a ako zhodnotil pôsobenie Nicka Jonesa,
- ako bol spokojný s trénerskou prácou Milana Bartoviča,
- akým prínosom je Žilina pre extraligu,
- čo Rastislava Chovanca potešilo a čo nebolo podľa jeho predstáv,
- čo hovorí na záujem fanúšikov, podporu ultras a aký je jeho najobľúbenejší pokrik,
- ako fungovala spolupráca hokejového klubu s mestom Žilina a v akej finančnej situácii sa klub nachádza,
- v akom rozpätí mesačne sa pohybovali mzdy hráčov a trénerov,
- ako budú vyzerať Chovancove najbližšie týždne.
Keď už sme pri Nitre, ako sa spätne obzeráte za incidentom medzi fanúšikovskými tábormi, ku ktorému došlo po zápase 45. kola? Dalo sa mu zabrániť?
Samozrejme, že dalo. Udialo sa viacero chýb, ktoré vyústili až do takého incidentu. My sme si to ale všetko zanalyzovali, poučili sa, prijali sme niektoré nové usmernenia a opatrenia a už sa takáto situácia nebude opakovať.
Vnímali ste následné tresty pre váš klub ako veľmi prísne?
Vnímali sme to tak, a nielen my. Myslím, že výška trestu zaskočila mnohých fanúšikov hokeja a nakoniec ju prehodnotil aj Disciplinárny senát.
Dostali sme následne podmienku, počas ktorej sa nič nestalo a to je aj dôkaz, že incident s Nitrou, aj keď akokoľvek neospravedlniteľný, bol výnimočný a nebude sa opakovať.
Zápasy proti Spišskej Novej Vsi a Michalovciam ste museli odohrať pred prázdnymi tribúnami. Klub však prišiel s nápadom virtuálnych vstupeniek. Ako sa zrodila táto myšlienka?
Inšpirovali sme sa ešte covidovou sezónou, kedy takéto riešenia boli bežné. Cítili sme podporu, ba až hnev nielen zo strany žilinských fanúšikov, že udelený trest bol pre náš klub výrazne prísnejší ako pre Nitranov, a chceli nám pomôcť.