ŽILINA. Hokejový tréner DANIEL BABKA (53) sa ako hráč zúčastnil na dvoch svetových šampionátoch (1997 vo Fínsku a 1999 v Nórsku). Na klubovej scéne vybojoval tri slovenské (jeden s Košicami a dva so Slovanom) a dva francúzske ligové tituly. V extralige trénoval Martin, ale určité obdobie strávil aj vo Francúzsku.
V ročníku 2023/2024 ako asistent trénera Ernesta Bokroša pomohol navrátiť Žilinu do extraligy, v tej uplynulej sa zase po boku Milana Bartoviča zaslúžil o zisk bronzových medailí.
S 53-ročným lodivodom sme v rozhovore prebrali jeho úlohu v tíme, uplynulú sezónu, spoluprácu s trénerom Milanom Bartovičom, ale rozprávali sme sa aj o martinskom hokeji, ktorého je odchovancom.

Ako z celkového pohľadu hodnotíte súťažný ročník 2024/2025?
Na začiatku sezóny sme nastavovali nový systém práce, zásady hry a celkovo fungovania v kabíne. V mužstve zostalo veľa hráčov z prvej ligy, preto bolo potrebné preskúmať a zistiť, ktorí z nich budú vedieť preskočiť na extraligový level. Predsa len, v najvyššej súťaži sa hrá iný hokej.
Na začiatku sezóny sme v niektorých zápasoch boli súperom vyrovnaní alebo aj lepší, no napriek tomu ich mužstvá, ktoré sú v extralige dlhšie, vedeli strhnúť na svoju stranu. V detailoch, na ktorých sme my stále pracovali, nás vedeli prevýšiť.
Tiež sme sa zameriavali na to, aby sme našli optimálne zloženia jednotlivých pätiek. Samozrejme, občas do toho prišli aj nejaké zranenia. Veľký dôraz sme kládli na obdobie vianočných sviatkov, aby sme k tomu pristúpili maximálne zodpovedne. Bodom zlomu bol dvojzápas v Michalovciach a Košiciach, chytili sme víťaznú šnúru. Bolo to skvelé.
Dá sa povedať, že postupne sme to už ladili na play-off. Výrazne sme poskočili v tabuľke, dokonca sme neboli príliš vzdialení od prvého miesta, čo bolo veľmi povzbudivé pre celé mužstvo aj organizáciu. Postupovali sme deň po dni, snažili sme sa vyhrať čo najviac zápasov, aby sme sa v play-off dostali čo najďalej.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Čo mal Daniel Babka ako tréner na starosti,
- ako opísal spoluprácu s Milanom Bartovičom a čo bolo na jeho mladšom kolegovi špecifické,
- aký má Daniel Babka predzápasový rituál a čo by ho živilo, keby nebol trénerom,
- ako si najradšej oddýchne vo voľnom čase,
- čo hovorí na postup Martina do Slovenskej hokejovej ligy,
- prečo mu v extralige chýba derby medzi Žilinou a Martinom.
Ako sa spätne obzeráte za štvrťfinálovou sériou proti Banskej Bystrici a semifinále proti Nitre?
Vedeli sme, že Banská Bystrica bude veľmi náročný súper. Zápasy, ktoré sme proti nim v sezóne odohrali, nám ukázali cestu, ako na nich hrať. Dobre sme sa na nich pripravili. Našou veľkou výhodou bolo, že sme mali štyri vyrovnané útoky.
Vo štvrťfinále hrala veľkú úlohu štvrtá formácia, ale pridali sa aj ostatní. Výborne sa vyprofilovala aj druhá formácia, veľmi produktívny bol Alexander Avtsin. Oproti základnej časti nám lepšie išli aj presilové hry, dostali sme sa nad dvadsaťpercentnú úspešnosť. Takisto boli dobré aj oslabenia.
Veľa pre mužstvo urobili lídri ako Dej či Gachulinec. Špecifickú úlohu mal Holenda, ktorý mal svoj predzápasový motivačný rituál, ktorý vždy mužstvo stmelil a nabudil. Boli to kúsky, ktoré do seba zapadli.
Napriek tomu, že Banská Bystrica mala vyššie, ťažšie a fyzickejšie mužstvo, naši chalani sa nebáli hrať s pukom. Boli odolní, pohyb na nich platil. Treba povedať, že sme mali aj strelecké šťastie, ale o to sa tiež treba pokúšať.

Štvrťfinálová séria nás veľmi dobre pripravila na semifinále s Nitrou. Škoda, že sme tretí zápas prehrali v predĺžení gólom vo vlastnej presilovke. Keď sme v siedmom zápase znížili na 1:2, zrazu stíchol štadión. Mali sme veľký tlak, vyrovnávajúci gól bol na spadnutie.
Keby sme vyrovnali, mohol sa zápas obrátiť aj na našu stranu. Siedmy zápas v Nitre sme síce prehrali, ale malo to svoje objektívne príčiny. Možno keby nám nejakí chalani nechýbali, vyzeralo by to inak. Taký je však hokej. Chýbali nám najmä centri, čo v jednotlivých situáciách bolo cítiť.
Musím povedať, že chalanov to po siedmom zápase dosť zobralo, pretože partia, ktorá sa tu vytvorila, bola neskutočná. Tímový duch bol nadštandardný, prenášal sa aj do zápasov a do sebavedomia kolektívneho výkonu. Chalani si boli vedomí sily a výkonnosti mužstva, zápasy dokázali otočiť.
Súťaž je veľmi vyrovnaná a žiadne mužstvo dnes nevie povedať, či skončí prvé alebo posledné. Videli sme, že taká obrovská značka, akou je Zvolen, s dobrým mužstvom skončila po základnej časti na desiatom mieste.
S odstupom času si budeme bronzové medaily čoraz viac vážiť, pretože v sezóne musíte urobiť veľa vynikajúcich vecí.
Čo ste mali na starosti počas tréningov a zápasov?
Väčšiu časť tréningov robil Milan Bartovič, niektoré som ale robil aj ja. Mali sme aj delené tréningy, počas ktorých mal Milan na starosti útočníkov, ja obrancov a Dominik Antala brankárov.