ŽILINA. Na jednej strane vynovená železničná infraštruktúra s novými nástupišťami a podchodmi, na druhej neupravená historická budova železničnej stanice a neudržiavaný verejný priestor v okolí staničnej budovy.
Nedôstojnej výpravnej budove a jej okoliu nikto nepovie inak, ako hanba Žiliny. A nateraz sa nič nezmení ani po dokončení železničného megaprojektu, ktorý pomaličky finišuje. Brusel síce nalial peniaze do koľajníc a nástupíšť, no už nie do staničnej budovy.
Žilinčania však stále môžu snívať sen o obnovenej budove s upraveným predstaničným námestím. Železnice Slovenskej republiky i mesto spustili procesy, aby raz vstupná brána do krajského mesta mala úroveň.
Správca staničnej budovy dal v minulom roku vypracovať architektonickú štúdiu na obnovu historického objektu, ktorý sa medzičasom zaradil medzi národné kultúrne pamiatky. V príprave sa po kroku posúva ďalej.
„Železnice Slovenskej republiky aktuálne pripravujú podklady pre výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie na komplexnú rekonštrukciu výpravnej budovy železničnej stanice Žilina. Návrh rekonštrukcie bude rešpektovať historický status objektu v maximálnej možnej miere a použité budú moderné materiály, technológie a postupy na dosiahnutie žiadaného efektu modernizácie,“ naznačila plány hovorkyňa správcu železničnej infraštruktúry Petra Lániková.
Doplnila, že rekonštrukcia železničnej stanice je rovnako dôležitá ako prebiehajúca modernizácia uzla Žilina. Z čoho práce zaplatia, dnes ešte nie je jasné. „Čo sa týka financovania, aktuálne uvažujeme nad rôznymi variantmi, a preto je predčasné o tom informovať,“ skonštatovala Lániková.
Do obnovy majú čo povedať pamiatkari
Žilinská železničná stanica už dávno nie je miesto, kde by sa chcel človek zdržať viac ako nevyhnutne treba. Pôsobí zanedbane, neusporiadane a zlý dojem umocňuje vizuálny smog.
Cestujúci si v budove zo štyridsiatych rokov minulého storočia pre jej chatrný stav prestávajú všímať historické hodnoty a umelecké diela, ktoré ju zdobia. A nie je ich málo. Stanicu od architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Žilina má novú športovú halu. Je o ňu veľký záujem, obsadia ju aj poľskí futbalisti Čítajte Pamiatkovo chránená budova si teda aj po obnove zachová svoje urbanistické a architektonické hodnoty. Aby investor uchránil autenticky zachovanú modernú medzivojnovú architektúru, jej materiálové riešenie, ale aj vzácne výtvarné prvky v interiéri a unikátne sklenené vitráže, bude musieť do obnovy investovať viac peňazí i energie.
Autori architektonickej štúdie konzultovali svoje návrhy s pamiatkarkou Martinou Magovou Z Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Poukazuje na to, že na stanici sa zachovali viaceré pôvodné prvky, ktoré sa dajú zachovať.
„Sú to dlažby, všetky výtvarné diela, vitráže. Obklad zvonku je v stave, že sa nedá zachovať vcelku, ale je navrhnuté riešenie, že sa bude nahrádzať identickou kópiou. Dajú sa vyrobiť výrobcovi, ktorý vyrábal aj tieto obklady,“ poznamenala Martina Magová. „Vizuál bol slušne navrhnutý v súlade s pôvodným spracovaním. Mali sme šťastie, že architekti to veľmi citlivo zapracovali do svojej štúdie,“ dodala.
