ŽILINA. Vypracoval sa na profesionála, akých je málo nielen na Slovensku. Rodák zo Žiliny sa po štúdiu leteckej fakulty rozhodol pre prácu plnú vzrušenia.
Stal sa pilotom teplovzdušného balóna a stará sa o zážitky ľudí naprieč viacerými krajinami. Len nedávno sa vrátil z Maroka a čoskoro bude smerovať do populárnej Tanzánie.
„Túžil som okúsiť iný život aj kultúru, rozvíjať sa viac ako osobnosť aj pilot. Na Slovensku som si svoje odlietal, no pôsobenie v zahraničí ma naozaj posunulo aj profesijne,“ hovorí 28-ročný VLADIM BESZÉDES, ktorý za sedem rokov pilotovania balóna zažil aj celý rad unikátnych momentov. Pristáť sa mu podarilo napríklad aj priamo na osemprúdovej diaľnici.
Pamätáte si po rokoch ešte na svoj prvý let?
Stále si naň spomínam. V roku 2015 som zažil jedinečný let, ku ktorému som sa dostal v podstate náhodne. Pracoval som ako súčasť pozemného personálu a starali sme sa aj o vysádzanie parašutistov z balóna pri Slávnici. Keďže bolo voľné miesto v koši balóna, naskočil som do neho aj ja. Po výskoku parašutistov som s pilotom zostal sám. Bol to nezabudnuteľný zážitok.
Ďalej sa dočítate aj:
- Na akých najzaujímavejších miestach pristál,
- koľko sú turisti ochotní zaplatiť za let balónom,
- aké je riziko nehody,
- čo môže byť dôvodom nedostatku pilotov.
Boli ste už vtedy rozhodnutý, že sa takémuto lietaniu začnete venovať aktívnejšie alebo to prišlo neskôr?
Najskôr išlo len o skvelé hobby a pútavú nezvyčajnú aktivitu. Až časom, počas štúdia leteckej fakulty, som začal v tomto smere uvažovať nad živobytím a prácou na plný úväzok.

Čím vám tak balón učaroval? Prečo ste sa v leteckej doprave nerozhodli pre inú pozíciu?
Balón sa pohybuje vzduchom len na základe fyzikálnych princípov, nikdy neviete na akom konkrétnom mieste pristanete. A práve táto náročnosť, vzrušenie aj výzva ma na lete balónom akosi prirodzene lákali.
Už predtým som ale v letectve pracoval, mal som dobrú pozíciu v Letových prevádzkových službách Slovenskej republiky, kde som sa podieľal na výcviku riadiacich letovej prevádzky. Hoci išlo o skvelú prácu, postupne som prestával vidieť priestor na ďalšie napredovanie a rast.

Taktiež som po vyštudovaní vysokej školy pôsobil aj v súkromnej leteckej spoločnosti v Prahe. Vtedy však prišla možnosť lietať s balónom v Kanade, čomu som sa rozhodol dať prednosť a podal som výpoveď.
Do Kanady som sa vybral s tým, že pokiaľ by sa mi nedarilo, ešte vždy sa môžem vrátiť a nájsť si v letectve inú prácu. Od tej doby som si už ale žiadnu inú nehľadal.
Veľké očakávania ste od Kanady nemali, boli ste napokon v dobrom prekvapený?
Presne tak, bol som nadšený. Už počas prvej sezóny v Kanade som zistil, aké rôzne príležitosti sa mi otvárajú v balónovom svete. Firma, pre ktorú som lietal, bola so mnou už v začiatkoch veľmi spokojná a hneď mi ponúkla ďalšiu, dokonca aj atraktívnejšiu pozíciu. Ani som neváhal. Keby mi predsa nevyšla druhá sezóna, stále som sa mohol pokojne vrátiť domov a nič by som tým nestratil.
Aké príležitosti sa vám otvárali? Išlo najmä o lepší zárobok, viac práce alebo skôr o výhodu cestovania?
Vždy som si chcel vyskúšať život v inej krajine, aspoň na krátku dobu. Zhrnul by som to teda ako dokonalú konšteláciu, kedy som sa mohol živiť obľúbenou činnosťou a zároveň si užívať novú krajinu.
Dokonca aj peňažné ohodnotenie bolo férové a spoznal som ďalších skúsených ľudí s kontaktmi, čo mi otvorilo zas nové dvere. Začal som lietať s väčšími balónmi, všetci boli so mnou spokojní a nazbierali sa odporúčania aj do iných firiem a krajín. Zrazu som si mohol vyberať.
Odvtedy máte za sebou dlhú cestu. Kam sa vám podarilo dostať z Kanady?
V Kanade som bol dohromady dvanásť mesiacov. Keďže ide o sezónnu aktivitu a v zime by sme pre počasie veľa nenalietali, strávil som tam dve letá. Následne som išiel lietať do Kene, do národného parku Masai Mara, kde som strávil jednu zimu. Odtiaľ som smeroval do Marakešu v Maroku, kde som sa zdržal jeden rok.
V daných oblastiach som lietal dlhodobejšie, komerčne na základe oficiálneho kontraktu. Celkovo som mal možnosť lietať v dvanástich rôznych krajinách.
Na akých najzaujímavejších miestach ste pristáli?
Najpútavejšie boli práve lety v Kanade, kde sme sa pohybovali v dvojmiliónovom meste, čiže podmienky na pristáte najideálnejšie neboli. Neraz sme museli pristávať priamo v meste, v parkoch, na školských či futbalových ihriskách.
Keď nám navyše do karát nehralo ani počasie, podarilo sa mi pristáť aj na parkovisku pred obchodným reťazcom či osemprúdovej diaľnici. Pristátie bolo vtedy už nevyhnutné, inak by mohol dôjsť plyn. Radšej teda skončiť vedome na diaľnici, ako sa spoliehať na to, že o pätnásť minút nájdete lepšiu plochu.