ŽILINA. Jediná slovenská kafiléria v Mojšovej Lúčke sa dostala do centra pozornosti po tom, ako sa na Slovensku medzi dobytkom začal šíriť vírus slintačky a krívačky. Veterinárna asanačná spoločnosť zabezpečuje prevoz živočíšneho odpadu, následne ho spracuje a na konci celého výrobného procesu je mäsokostná múčka a tuk, teda komodity, s ktorými podnik obchoduje.
Kafiléria je súkromný rodinný podnik, na čele ktorého stojí ALEXANDRA ORČÍKOVÁ. Okrem toho, že toto zariadenie má povinnosť bezpečne likvidovať vírus, celá výroba musí mať ekonomické opodstatnenie.
„My počas roka dovážame surovinu aj z Poľska i z Rumunska, lebo vlastnej suroviny nie je dostatok ani pre jednu kafilériu. Keby sme fungovali len na slovenskú surovinu, nemali by sme počas bežnej situácie ekonomicky efektívnu prevádzku,“ tvrdí v rozhovore nositeľka ocenenia Podnikateľka Slovenska z roku 2019.
Kafiléria pomerne pravidelne likviduje vážne nákazy, či to bola vtáčia chrípka alebo mor ošípaných. Je pre váš závod v niečom súčasná situácia s nákazou slintačky a krívačky mimoriadna?
Až doteraz bolo likvidovanie nákaz na území Slovenska len na našich pleciach. Aktuálna nákaza má širší rozsah.
Popri spracovaní v kafilérii sa používajú aj zakopávacie jamy. To nám dosť pomáha, pretože k nám ide z niektorých fariem tretina, z niektorých polovica z celkového počtu utratených zvierat.
Väčšinou je to tak, že zvieratá, ktoré už preukazovali známky ochorenia, alebo u ktorých bolo ochorenie potvrdené, idú k nám, pretože my vieme tieto zvieratá spracovať bez ďalšieho rizika a vieme nákazu stopercentne eliminovať. Zvieratá, ktoré nevykazujú známky choroby, alebo sú utrácané v ochrannom pásme, tie smerujú do zakopávacích jám.
Keby ste mali trikrát väčšiu kapacitu, alebo by na Slovensku fungovali ďalšie kafilérie, dokázali by ste spracovávať celý aktuálny objem suroviny bez toho, že by sa utratené zvieratá museli zakopávať?
Je to hypotetická otázka, pretože ani v Anglicku, kde mali dostatok kafilérií, sa všetky zvieratá nespracovali, ale tiež sa zakopávali. Podobne aj vo Francúzsku.
Toto je prvá takáto nákaza v novodobej histórii Slovenska, keď sa u nás zakopáva. Kafiléria musí byť sebestačná aj počas bežných okolností. My nemôžeme mať na Slovensku päť kafilérií, z ktorých štyri budú stáť, pretože nemajú dostatok suroviny.
V žiadnom štáte to tak nemajú, pretože to nie je efektívne a ekonomické.
Kafiléria nemôže fungovať ako hasiči, ktorí majú pohotovosť a čakajú, kedy bude požiar. Zamestnanci kafilérie musia byť odborníci, musia mať so spracovávaním skúsenosti. Je to proces varenia, ktorý závisí od suroviny, či je v nej viac vody, alebo kostí, podľa toho musíte vedieť stroje používať, či je to sušička lebo lis.
Myslíte si, že pre slovenský trh stačí jedna kafiléria?
Určite áno. Čo by ostatné kafilérie celý rok robili? Dnes už nemáme v každej dedine družstvá, ako kedysi. Budú stáť a raz za dvadsať rokov ich spustíme?
