DLHÉ POLE. Miestny drotár Juraj Šerík začal pátrať po histórii tajomného Čierneho kríža a jeho okolia. Otázky k minulosti chotára v Dlhom Poli podnietili záujem ľudí a priniesli prekvapivú vlnu ohlasov aj informácií.
Viac než 120 rokov starý kríž mal stáť pri ceste smerujúcej do Veľkého Rovného. Hoci nepatrila medzi hlavné obchodné trasy, využívať ju mali pocestní a drotári.
„Aj môj dedko Jakub Šerík po tomto chodníku denne chodil do roboty. Je pravdepodobné, že aj pradedo, drotár Holánik Bakeľ, po nej smeroval až do Poľska. Chceli by sme cestu spopularizovať, dostať ju do povedomia ľudí a zároveň viac prepojiť obe obce,“ hovorí známy drotár a zakladateľ múzea v Dlhom Poli, ktoré je venované spomínanému starému otcovi.
Jozef Holánik Bakeľ je aj vo svete považovaný za génia drotárstva, ktorý vandrovné remeslo povýšil na umenie.
Po pátraní miesto zviditeľní
Cestu spojenú s drotárstvom chce jeho potomok Šerík priblížiť verejnosti s tým, že získané informácie by v spísanej podobe osadil pri starom kríži aj spolu s lavičkami. V spolupráci s obcou zatiaľ zabudnuté miesto vyčistili a na vlastnú päsť pokračuje v pátraní po histórii kríža a jeho okolia.
Svet spoznal cez varenie. Šéfkuchár z Višňového našiel v zahraničí druhý domov Čítajte
Okrem rozprávania miestnych prišiel s odpoveďami historik Peter Šimko, ktorému sa podarilo dostať aj k starým mapám. Podľa jeho slov sa kríž skutočne nachádzal pri ceste spájajúcej spomínané obce.
Podobné kríže boli pri cestách časté, v niektorých lokalitách stáli dokonca i pár stoviek metrov od seba.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čím je výnimočný miestny potok,
- aké otázky vyvoláva údajná krčma,
- k akým vzácnym záznamom sa Šerík dostal.
„Uvedená spojnica Dlhé Pole – Veľké Rovné je zachytená už na I. vojenskej mape z 18. storočia, je to teda stará cesta. Nešlo o dôležitú cestu, ale vidiecku cestu lokálneho významu, akých vtedy bolo veľa. Nebola vedená ani ako oficiálna verejná premávková cesta, v súpise ciest Trenčianskej župy z roku 1906 sa nevyskytuje. To však neznamená, že nebola ne-zjazdná peši, koňmo a povozom,“ uvádza Šimko.
Práve on odhalil aj existenciu osady Jandík, ktorá stála len kúsok nad predmetným krížom. Zaznamenaná je už na mapách koncom 19. storočia. Dnes je ale na mieste zaniknutej osady už iba les.
Tradujú sa záhadné príbehy
Ako sa tiež dozvedel Šerík, kríž dal v dlhopoľskom chotári postaviť Imrich Mičura s manželkou.
