VIŠŇOVÉ. Varil v kuchyniach v desiatke krajín Európy. Na šéfkuchára elitných reštaurácií sa vypracoval po tom, čo z rodnej obce Višňové v Žilinskom okrese odišiel ako 19-ročný.
Bez znalosti jazyka, no s chuťou napredovať sa ANDREJ ZENTEK (40) uchytil vo vychýrenom podniku v Nórsku. Získal slušný kariérny štart, naprieč rokmi však prešiel aj menej lichotivými momentmi.
„Človek drel a čakal na výplatu, aby mohol zaplatiť nájom a ďalšie faktúry. Šéf len povedal, že nemá peniaze,“ spomína s tým, že vďaka všetkému získal nadhľad a obrovské skúsenosti. Dnes je šéfkuchárom vo Švajčiarsku, v ktorom našiel svoj druhý domov.
Do Škandinávie ste vycestovali už ako 19-ročný. Prečo? Čo vás tak motivovalo?
Situácia v roku 2006 bola na Slovensku ekonomicky veľmi ťažká. Vycestoval som aj pre peniaze, no zahraničie zároveň človeka veľa naučí, mnohé vidí aj okúsi, vrátane odlišného štýlu života. Neskôr som zistil, podobne ako všetci Slováci v zahraničí, čo všetko so sebou práca v cudzine prináša.
O koľko vyšší bol vtedy váš plat oproti slovenskému?
Išlo o viac ako dvojnásobný plat. Nerád sa ale rozpravám iba o peniazoch. Tvoria podstatnú časť života, no je aj veľa dôležitejších vecí ako rodina, priateľstvá či napríklad pracovné podmienky.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako sa rodákovi z Višňového podarilo presadiť v zahraničí,
- prečo v začiatkoch krájal aj so slzami v očiach,
- akými kritickými situáciami prešiel,
- v ktorej krajine sa rozhodol zakotviť,
- ako ho práca na stavbe prinavrátila späť k vareniu.
Prečo ste zakotvili práve v Nórsku?
Zhodou náhod odchádzali do zahraničia všetci moji starší súrodenci. Brat bol v Moskve, sestra v Amerike, druhá v Anglicku a akosi prirodzene sa cesta do sveta očakávala aj odo mňa.
Škandinávia mi pritom vbehla do plánov celkom náhle. Na úrade práce mi cez agentúru ponúkli možnosti práce buď v Grécku alebo Nórsku. Na horúčavy som príliš chuť nemal, a tak som sa rozhodol zamieriť na sever.
Splnili sa očakávania alebo vás realita skôr prekvapila?
Nevedel som, čo mám čakať a do čoho konkrétne idem, preto som sa radšej držal pri zemi bez veľkých očakávaní. Môžem ale povedať, že napokon som sa za hranicami začal cítiť viac doma než na Slovensku.
Nebolo náročné sa profesijne presadiť? Išlo zozačiatku všetko hladko?
Ideálne to nebolo, do krajiny som totiž pricestoval bez znalosti jazyka. Vždy som sa učil len po nemecky, v Nórsku sa však hovorí ich jazykom, prípadne anglicky. Ja som sa veľa dohovoriť nevedel.
Vytvorili nemocnicu na kolesách. Popri vlastnej práci plnia posledné priania ľudí Čítajte Už pri prvom kontakte s miestnymi na stanici som pohorel, keď som sa v nemčine pokúšal informovať ohľadom smeru cesty.
Nestretol som sa s pochopením, s nemeckým jazykom by som skrátka neprežil. Začal som preto s angličtinou a neskôr aj s nórštinou.
Kde ste sa zamestnali? Na akej pozícii?
Bol som obyčajný kuchár s tým, že som robil na sekcii predjedál a dezertov. Pôsobil som pritom v malej, ale veľmi kvalitnej reštaurácii XL Diner v prekrásnom meste Ålesund, kde som vydržal šesť rokov. Ide o podnik, do ktorého sa musí rezervácia spraviť minimálne mesiac dopredu, a radí sa medzi najlepšie v krajine, čím som získal celkom slušný kariérny štart.
V Nórsku ste sa stali vo svojich 25 rokoch aj šéfkuchárom. Myslíte si, že podobné možnosti na kariérny rast by ste mali aj na Slovensku?
