ŽILINA. Je jediná na Slovensku, no pre väčšinu ľudí zahalená tajomstvom. Čo robia v kafilérii v Mojšovej Lúčke s uhynutými alebo utratenými zvieratami? Pýtajú sa mnohí, keď míňajú priemyselný areál na ceste medzi Žilinou a Martinom?
Otázniky nad technológiou spracovania živočíšneho odpadu pribúdajú aj dnes, keď manažment zariadenia musí vysvetľovať, že nemá kapacitu na spracovanie všetkého hovädzieho dobytka z fariem na južnom Slovensku, ktoré sú zasiahnuté slintačkou a krívačkou.
Telá hospodárskych zvierat v jedinej slovenskej kafilérii nespaľujú. Je to už bradatý mýtus.
Väčšina ľudí totiž nemá dosť informácií o tom, ako funguje podnik oficiálne nazvaný Veterinárna asanačná spoločnosť a je jednoduchšie si predstaviť, že tu v ohni skončia tony mŕtvych kráv či ošípaných a zvyškov z bitúnkov, ako to, že je to biotechnologický podnik, z ktorého vychádzajú kamióny naložené mäsokostnou múčkou a takisto cisterny s tukom, ktorý v rafinérii pridávajú ako aditívum do pohonných hmôt.
Mýtus spaľovne svojimi vyhláseniami podporil minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Zaútočil na aktivistov, že ich protesty maria výstavbu zariadení na spracovanie živočíšneho odpadu. Pritom používal pojem spaľovne. „Každý vo vláde si uvedomuje, že je nevyhnutné na Slovensku postaviť tri spaľovne, ktoré aj na takéto prípady budú vybavené a to je základná bezpečnostná infraštruktúra štátu.“
Na útok zareagoval bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča. „Vládni predstavitelia vyzývajú na nezneužívanie slintačky a krívačky, ale nebol by to pán Taraba, aby si neprihrial svoju polievočku so spaľovňami. Je to jeho veľký evergreen. Ja som mal z neho pocit, akoby si on predstavoval kafilériu podobne ako krematórium,“ poznamenal Kiča.
Najväčšia partia značkárov napreduje, žilinskí dobrovoľníci pripravujú pre turistov nové trasy Čítajte Oddeľujú pevnú časť a tuk
Ako teda funguje spracovanie zvierat? Uhynuté telá smerujú po vyložení z áut do drvičky, kde sa rozdrvia na asi päťcentimetrové kúsky.
Výrobno-technický manažér Vladimír Laluha pred časom vysvetlil, že tým sa vytvorí mäsokostná kaša.
„Tá putuje do sterilizátorov, ktoré v našom žargóne nazývame predvaráky. Tam dôjde pri tlaku tri bary a teplote 133 stupňov k sterilizácii materiálu. Do jedného sterilizátora sa zmestí asi osem ton materiálu, teda vedľajších živočíšnych produktov. Pri sterilizačnom procese dôjde aj k likvidácii prípadných choroboplodných zárodkov, napríklad vírusov, ak by sa tam nachádzali,“ ukazuje Vladimír Laluha, čo sa deje na začiatku procesu spracovania.
Po sterilizácii sa z materiálu odparí voda, vysuší sa v sušiarni, vylisuje a ešte donedávna nebezpečný materiál sa už začína podobať na finálne výrobky.
„Sušiareň je obrovský stroj, v ktorom sa nachádza rotor vyhrievaný parou a ten suší túto homogénnu hmotu pri teplote 120 až 140 stupňov. Materiál ďalej putuje do lisov. Je to podobné ako lis na mak. Aj my oddeľujeme pevnú časť a tuk. Tuk ďalej prechádza filtračným procesom, kým dostaneme čistý tuk, ktorý môžeme expedovať odberateľovi. Múčka sa preosieva,“ vysvetľuje Vladimír Laluha.
Pracujú ako supy
Vo velíne celý priebeh výroby sleduje za tromi monitormi počítača šéf zmeny Pavol Buchta. O svoje práci zrejme veľa premýšľal, pretože bez zaváhania ju označí ako poslanie.
„Keď si chce človek sadnúť k nedeľnému obedu a dať si mäsko, chápe, že je zo zvieraťa, ktoré sa niekde narodilo, vyrástlo a spracovalo. Do obchodu si príde hocikto vypýtať dvadsať deka šunky, pol kila párkov. Aj my sme súčasťou spracovania potravín. Je to naše poslanie. Keby sme nezneškodnili materiál a zostal by niekde na kope, pustia sa do toho potkany a šíria ochorenia. My sme ako supy, len pracujeme v bielych budovách,“ pridáva prirovnanie.
Podobne reaguje aj šéfka spoločnosti Alexandra Orčíková.
„Toto je práca, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie epidemiologickej situácie, ale sme nevyhnutí aj pre potravinársky priemysel. Bitúnky by nemohli existovať, keby sme nespracovali zvyšky ako krv, črevá, kosti, perie a ostatné časti zvierat, ktoré nie sú vhodné na konzumáciu. Prácu beriem ako nenahraditeľnú,“ vysvetľuje Alexandra a poukazuje na to, že aj v tomto odvetví priemyslu platia tvrdé trhové podmienky a aj oni sa môžu presadiť jedine kvalitou.
Odberatelia sú nároční, či ide o výrobcov krmív, alebo spracovateľov biopalív. Väčšina sú spoza hraníc Slovenska.
Spracovanie trvá pol dňa
V Mojšovej Lúčke majú dve výrobné linky. Do jednej zvážajú telá uhynutých zvierat, čo je riziková výroba. V druhej likvidujú zvyšky z bitúnkov a potravinových podnikov.
Z obidvoch liniek vychádzajú rovnaké produkty: mäsokostná múčka a tuk. Len ich použitie je rôzne. Z uhynutých zvierat smeruje tuk na výrobu bionafty a múčka je energetické médium, ktoré likvidujú v Cementárni v Ladcoch.
Do zdevastovaného zámku vrazili milióny. Manželia naďalej financujú práce z vlastných úspor Čítajte Z nerizikových vedľajších živočíšnych produkty ako je odpad z bitúnkov, mliekarní, hydinární a obchodov sa tuk používa na tukovanie kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá a múčka je hlavný komponent pre granuly pre mäsožravcov.
Celý výrobný proces trvá desať až dvanásť hodín.
Slintačka a krívačka
- Slintačka a krívačka je vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi.
- Pre ľudí nepredstavuje nebezpečenstvo a nie je rizikom pre verejné zdravie.
- Konzumácia pasterizovaného mlieka a výrobkov z pasterizovaného mlieka, ako aj dostatočne tepelne upraveného mäsa a mäsových výrobkov je bezpečná.
- Ministerstvo zdravotníctva odporúča nakupovať mäso, mlieko a mliečne výrobky od predajcov, ktorí podliehajú pravidelnej kontrole potravín.
- Slintačka a krívačka sa len výnimočné prenáša na ľudí. Pre istotu treba ale jesť pasterizované mlieko a uvarené mäso. Z domácich zvierat sa prenáša na kravy, prasatá, ovce a kozy. Psy a mačky nemôžu ochorieť, môžu však nákazu prenášať ďalej na srsti.
