ŽILINA, BYTČA. Základné školy postupne prechádzajú na slovné hodnotenie žiakov. Zmena prináša nové výzvy aj otázky, pričom tie nemajú len rodičia. Pedagogickí zamestnanci sa obracajú aj na Regionálne centrum podpory učiteľov, ktoré im poskytuje rôznorodú podporu aj v rámci Bytčianskeho a Žilinského okresu.
„Pedagógovia i rodičia sa rozdeľujú na dve skupiny. Na tých, ktorí nemajú problém s akoukoľvek zmenou a tých viac konzervatívnych, ktorí sa ťažšie vzdávajú dlhoročných návykov. Hľadáme riešenia na nové výzvy,“ hovorí riaditeľka centra a stredoškolská učiteľka RENÁTA FOGELTONOVÁ s tým, že slovné hodnotenie sa javí ako prínosné.
Učitelia sa k vám okrem iného chodia poradiť. Je horúcou otázkou aj aktuálne zavádzanie slovného hodnotenia na základných školách?
V Regionálnom centre podpory učiteľov ponúkame učiteľom základných škôl podporu, či už individuálnu, alebo skupinovú s tým, že sa dotýkame mnohých tém. Vrátane kurikulárnej reformy, ktorá sa začala zhruba pred dvoma rokmi.
Slovné hodnotenie je hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele. Má v procese učenia nielen hodnotiacu, ale hlavne formatívnu funkciu. Formatívne hodnotenie je proces priebežného hodnotenia počas školského roka. Má pozitívne aspekty, pretože zvedomuje dieťaťu to, kam ide, kde je a ako príde do cieľa.
Zameriava sa na rozvoj, a preto učiteľ dáva žiakom konštruktívnu spätnú väzbu, žiaci hodnotia vlastný pokrok, aktívne sa učia hodnotiť svoju prácu a stanovujú si ciele. Sumatívne hodnotenie má za cieľ zhodnotiť celkové výsledky žiaka napríklad na konci školského roka.
Vítajú rodičia slovné hodnotenie?
Víta ho naozaj len malé množstvo rodičov, skôr sú k nemu odmietaví. Zapojenie rodičov do procesu hodnotenia je kľúčové pre komplexný rozvoj dieťaťa.
Rodičia majú často strach z neznámeho, nemajú skúsenosť s iným typom hodnotenia, pretože sa veľa rokov hodnotilo len známkou. Tu vzniká priestor na otvorenú komunikáciu s rodičmi a samozrejme aj spoluprácu.

Slovné hodnotenie nie je o napísaných či povedaných vetách, ale o prístupe. Jeho zámerom je, aby aj dieťa bolo účastné na samotnom hodnotení a časom zaň prezvalo zodpovednosť.
Dieťa je zaangažované tým, že má určitú štartovaciu čiaru, pozná svoje ciele, na základe reflexie a spätnej väzby postupne sleduje vlastné pokroky. V takomto procese každý žiak pocíti svoj úspech.
Význam slovného hodnotenia približujeme aj rodičom. Niekedy rodičia očakávajú okamžité výsledky, nehľadajú spoločný cieľ s učiteľom a teda ani najlepšie riešenie pre žiaka.
V Česku napríklad funguje triáda, kde sa stretne učiteľ, rodič aj dieťa. Dieťa prezentuje svoje schopnosti, výsledky. Komunikácia sa v rámci triády dostane na úplne inú úroveň. Triády som si skúsila aj ja pri starších žiakoch a videla som ten zásadný a potrebný rozdiel. V atmosfére dôvery a podpory sa jednoduchšie rozvíjajú hodnoty, ktoré pomáhajú vytvárať inšpiratívne a podnetné školské prostredie.
Vplýva aj na pocity detí?
Určite, slovné hodnotenie sa odráža hlavne na psychickej pohode a mentálnom zdraví detí. Vnímam ho ako veľmi pozitívne, ak žiaka nedomotivuje, ak aj v niečom zaostáva, naopak malo by žiaka nabádať zlepšiť sa.
Zanikne zároveň porovnávanie sa medzi deťmi? Je aj to výlučne pozitívne?
U detí je dôležité objaviť ich jedinečnosť a talenty. Nikdy nebudeme všetci rovnakí a v slovnom hodnotení je táto rozmanitosť skvele zohľadnená. Každý je lepší v niečom inom, dieťa pochopí, že netreba súperiť, ale spolupracovať.
Vzájomné porovnávanie neprináša taký úspech ako dopĺňanie jedinečností do celku v spolupráci. Deti by sme preto mali viesť k poznaniu ich silných stránok.
Nie je udelenie slovného hodnotenia pre učiteľov väčšia záťaž?
Je pravda, že učitelia majú isté obavy, čo ale zozačiatku nie je nič nezvyčajné.
Učíme sa celý život. Schopnosť neustále učiť sa je jednou z najdôležitejších zručností rýchlo meniaceho sa sveta 21. storočia.
Pri správne nastavenom procese učiteľ a hlavne žiak zažije zmysluplnosť a praktickosť slovného hodnotenia. Ako každý nový postup prinesie aj do životov učiteľov množstvo otázok, pokusov i omylov.

Pri plnom vnímaní prichádzajúcich generácií detí zisťujeme, že v školách sa ocitáme s takmer novým druhom človeka, ktorý si vyžaduje aj v hodnotení iný prístup. Slovné hodnotenie určite nemožno zúžiť len na správnu formuláciu.
Je v ňom množstvo malých krokov, hodnotiacich celkov, ale i vizualizácií, hlavne pri malých deťoch. Nejde len o teóriu, veľmi dobré výsledky daného hodnotenia sú už známe v mnohých krajinách, majú ich už aj v Čechách, kde sa ako pedagógovia chodíme inšpirovať.
Aký je postoj kolegov?
Pedagógovia i rodičia sa rozdeľujú na dve skupiny. Na tých, ktorí nemajú problém s akoukoľvek zmenou a tých viac konzervatívnych, ktorí sa ťažšie vzdávajú dlhoročných návykov. Hľadáme riešenia na nové výzvy, ktoré prichádzajú so zmenami, aby sme plnohodnotne pripravili deti na spokojný a úspešný život v 21. storočí.
Väčšina pedagógov vedie žiakov k dosahovaniu cieľov vo vzdelávaní, väčší dôraz je teraz kladený na sebareflexiu, spätnú väzbu, aby nastal proces sebapoznania, vlastných silných stránok a pochopenie detí, aký štýl učenia je im vlastný.
Toto vníma väčšina učiteľov ako potrebnú zručnosť pre úspešný život v nastávajúcich rokoch. Ide o dva prístupy v slovnom, formatívnom hodnotení: formovanie inými a formovanie seba samého. Je vhodné, aby sa oba prístupy uplatňovali rovnomerne a rovnocenne.
Viete už teraz odporučiť, čím sa treba pri zostavovaní slovného hodnotenia riadiť?
Komplexný hodnotiaci systém pre kurikulárnu reformu je zverejnený na stránkach ministerstva školstva. Je momentálne už postupne zavádzaný do škôl. Dôraz sa v ňom kladie práve na slovné hodnotenie, a to hlavne v prvých ročníkoch základnej školy.

Učitelia sa už začínajú orientovať v nových materiáloch, zúčastňujú sa školení a mnohých ešte čaká podrobné zoznamovanie sa s krokmi hodnotenia.