KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, ŽILINA. V noci zdolávajú desiatky kilometrov s batohom a modlitbami. Prechádzajú pritom štrnástimi zastaveniami v priebehu ôsmich hodín.
Na putovaní, ktoré nazvali Extrémna Krížová Cesta, sa pravidelne zúčastňujú stovky ľudí vo viacerých mestách. Roky je populárna v Poľsku, odkiaľ sa rýchlym tempom rozšírila do 25 štátov. Od roku 2018 si obľubu získava aj na Slovensku.
Aktuálne pribudla aj trasa z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny. Slovenský líder duchovného projektu pri nej odhaduje účasť nad sto veriacich. Tí sa na extrémnu krížovú cestu prihlasujú už od Popolcovej stredy.
Okrem kysuckej trasy sa ľudia stretnú na ďalších 31 miestach po celom Slovensku 4. a 11. apríla.
Trasy stále pribúdajú
„Tri roky dozadu bolo trás 11, teraz ich máme 32. Záujem stúpa aj vďaka svedectvám ľudí, ktoré sú tou najlepšou reklamou. V takom Poľsku je trasa v každej tretej dedine, v pôstnom období je touto krížovou cestou posiate takmer všetko,“ hovorí líder EKC Vincent Hoľpit s tým, že nápad z Poľska sa rozhodol v našej krajine zakoreniť jeho priateľ.
Spoločne sa informovali, zaškolili a za pomoci skúsených začali s realizáciou.
Mala to byť výstavná ulica Žiliny. Na pozemku, ktorý predal Slota, vyrastajú nepovolené stavby Čítajte Držať sa treba viacerých zásad vrátane osemhodinového trvania aj stanovenej dĺžky cesty. Ak vybraná trasa naprieč zastaveniami prevyšuje stúpanie 500 metrov, kráčať stačí 30 kilometrov.
V opačnom prípade má dosahovať aspoň 40 kilometrov. Trasa sv. Jakuba z Kysuckého Nového Mesta patrí k tým kratším. Začne sa svätou omšou v miestnom Kostole Sv. Jakuba a skončí v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na žilinských Vlčincoch.
Cestu dlhú 31 kilometrov vyberal Žilinčan František Bobenič s manželkou Máriou, ktorí sa stali regionálnymi lídrami projektu.
„Ja osobne som extrémnu krížovú cestu absolvoval dvakrát. Vlani v Levoči, predtým vo Vrícku. Oslovili ma s možnosťou robiť lídra, keďže v okolí projekt ešte nebol. S manželkou sme vybrali cestu, akú sme už poznali. Kedysi sme trasy dokonca značkovali. Snažili sme sa, aby bol terén nenáročný, vhodný pre čo najviac ľudí,“ rozpráva Bobenič.
