REGIÓN. Majú vynovené cesty, zrekonštruované obecné budovy, evidujú mimoriadny záujem ľudí o bývanie a samosprávy nemusia obracať každé euro. Najlepšie miesto na život na Slovensku je v okolí automobilky Kia pri Žiline.
Všetky obce v okolí závodu sa dostali na najvyššie miesta v rebríčku kvality života, ktorý zverejnil Najvyšší kontrolný úrad. Z takmer troch tisíc hodnotených obcí sa samom vrchole umiestnili Gbeľany. Štvrtá je Teplička nad Váhom, Mojš je jedenásty, Krasňany trináste, Varín osemnásty a Nededza dvadsiata prvá.
Týchto šesť obcí spája to, že sa nachádzajú v blízkosti areálu kórejskej automobilky, jej dodávateľov a logistických centier. To, čo sa na prvý pohľad môže zdať ako komplikácia pokojného života, sa obrátilo na výhodu. Priemyselný komplex otvorený v roku 2007 pomohol všetkým okolitým obciam, aby sa stali slovenskými premiantami v kvalite života.
Týmto šiestim obciam automobilka každý rok vypláca 15-tisíc eur na ekologické projekty, no to je len vrchol ľadovca finančných ziskov samospráv. Štyri z nich majú pomerne slušné príjmy z dane z nehnuteľnosti. Niektoré dodatočné zdroje získavajú aj od nových stavebníkov v rámci poplatku za rozvoj. Vysoký záujem o bývanie nalieva do obecných pokladníc aj viac podielových daní.
Je to malý ostrov prosperity na Slovensku, kde samosprávy nemajú zásadné existenčné problémy, môžu pracovať na rozvojových projektoch a podporujú svojich občanov nadštandardnými príspevkami. „Dýcha sa nám ľahšie ako obciam, ktoré vyložene čakajú, kedy dostanú podielové dane, aby mali na výplaty. My takýto problém nemáme,“ opisuje finančné nastavenie starosta obce Mojš Štefan Svetko.
V Žiline bude ďalší protivládny protest. Organizátori ohlásili termín aj prvých rečníkov Čítajte Gbeľany – 1. miesto v kvalite života
Slovenská jednotka v kvalite života má priemyselný areál doslova pod oknami. Obavy z veľkej fabriky, ktorá bude narúšať pokoj a znečisťovať ovzdušie sa dnes upokojili. Partnerstvo s automobilkou, ale aj s ďalšími podnikateľskými subjektmi v jej okolí, posunuli Gbeľany na novú úroveň rozvoja.
Obec nadštandardne dotuje šport, kultúru, miestne spolky a že je tu prebytok investícii, vidno na každom kroku. Jeden príklad za všetky. Samospráva ako jedna z prvých na Slovensku zaviedla takzvaný poplatok za rozvoj. Poplatok slúži ako kompenzácia nákladov, ktoré majú obce v čase stavebného rozmachu. Od investora CTParku zinkasovala 1,5 milióna eur. Tieto peniaze použila na výstavbu nového domova sociálnych služieb s kapacitou tridsať klientov. V hre je teraz ďalšia investícia v katastri obce, od ktorej si obec vypýta poplatok za rozvoj.
Vysoké príjmy z dane z nehnuteľnosti v kombinácii s príjmami z eurofondov a ďalších externých zdrojov sa podpísali pod to, že v Gbeľanoch nemusia riešiť, za čo zrekonštruovať budovu školy alebo námestie. To už majú dávno hotové.
A tak si môžu dovoliť svojich obyvateľov rozmaznávať. Z obecnej kasy podporujú plavecký výcvik škôlkarov, žiakom prispievajú na lyžiarsky výcvik, sto eur získajú rodiny pri narodení dieťaťa, pri vstupe do základnej školy dostávajú ďalšiu stovku. Každý senior nad 65 rokov získava 150 eur ako vianočný príspevok, ďalší 150 eurový príspevok poskytujú pri výkope hrobu. 14-tisíc eur smeruje na športovú akadémiu.
„Dotujeme športy, dotujeme kultúru, prispievame na život našich ľudí. Takže každý tu musí byť spokojný a nenájdete človeka, ktorý by povedal, že sa tu nežije dobre. Na dedinu s 1600 obyvateľmi máme všetko vybavené na slušnej úrovni. Ľudia, ktorí tu žijú, nemajú žiadne problémy,“ sebavedomo vyhlasuje starosta Jozef Martinček.
Niet sa čo čudovať, že obec vzdialená deväť kilometrov od krajského mesta Žilina je na hľadáčiku záujemcov o bývanie i developerov. „Máme neskutočný záujem o bývanie v obci. Sú tu deň čo deň uchádzači, ktorí by chceli stavať. Vzhľadom na to, aké máme nízke poplatky, dávame rôzne príspevky, aké majú ľudia podmienky na život, sme líder medzi obcami,“ tvrdí starosta, no dodáva, že ďalšie rozširovanie drží samospráva v rukách a nechce nekontrolovaný rast.
V lokalite nad Doškoľovacím strediskom Kie vyrástlo 130 domov a developeri chcú v tej istej lokalite postaviť ešte ďalších 150 domov. „My sa tomu bránime. Chceme prirodzený nárast počtu obyvateľov, aby sme dokázali zabezpečiť kapacity v škôlke a v škole, ktorú už teraz navštevuje 420 žiakov a hľadáme možnosti na jej rozširovanie,“ tvrdí starosta Martinček.
Len v polovici januára sa mohli Gbeľania v referende vyjadriť, či sú za pokračovanie individuálnej bytovej výstavby. Referendum síce nebolo platné pre účasť nižšiu ako 50 percent, ale z tých, čo prišli, takmer 94 percent hlasovalo proti.
Obec si určila tri lokality, kde by sa mohla rozširovať individuálna bytová výstavba. Keďže Gbeľany sú obkolesené sieťami, ktoré vedú z vodného diela do rozvodne vo Varíne, má obmedzený priestor na ďalšie rozširovanie. Starosta hovorí o plánoch, v ktorých figuruje získanie súkromných pozemkov v centrálnej čast obce.
„Chceme robiť námestie, máme tu majiteľov pozemkov, ktorí skúpili družstvo, skúpili kaštiele, chceme to dostať do majetku obce, len nevieme sa s nimi dohodnúť. Do vlastníctva obce chceme dostať park pri škole, ale aj bývalé družstvo pred kostolom, ktoré vlastní talianska firma, ktorá s tým nič nerobí.“
Jozef Martinček však poukazuje aj na odvrátenú stranu spolužitia s fabrikou. „Na jednej strane získavame peniaze z dane z nehnuteľnosti, ale na druhej strane je tu veľká intenzita dopravy, máme sa problém dostať sa do Žiliny. Cesta okolo Mobisu je zastavaná kamiónmi, v lokalite je zvýšený hluk. My máme Kiu, Mobis, CTP park priamo pod oknami. Čiže tie peniaze beriem ako zaslúžené.“
Zimnému štadiónu v Žiline môže byť koniec. Hrozí, že neprejde revíziou Čítajte Teplička nad Váhom - 4. miesto v kvalite života
Aj keď výrobný závod kórejskej automobilky a na ňu nadväzujúci priemyselný areál leží v katastri štyroch obcí, vo verejnosti sa slovenská Kia spája s Tepličkou nad Váhom. Starosta Viliam Mrázik priznáva, že sa často stretáva s tým, že zaužívané slovné spojenie Kia Teplička nad Váhom medzi ľuďmi vytvára dojem, že stojí na čele najbohatšej obce. Toto tvrdenie však koriguje.
„Máme príjem z dane z nehnuteľností, ale máme aj 4400 obyvateľov, 60 kilometrov ciest, dve školy, dve škôlky. Tie nároky na financie sú nepomerne vyššie, ako v prípade iných obcí,“ poukazuje Mrázik na to, že spravovanie najväčšej obce v terchovskej doline niečo stojí.
Je presvedčený, že veľký vplyv na kvalitu života Tepličanov má poloha obce. „Je veľmi blízko krajského mesta Žilina, necelé tri kilometre z okraja obce. Zároveň žijete v dedine, máte za sebou hory, Dubeň, Straník, blízko je vodné dielo. Podarilo sa nám vytvoriť cyklotrasy, vybudovali sme ponad cestu cyklolávku k vodnému dielu a dostupná je aj Terchová, kde vedie cyklomagistrála,“ obhajuje Viliam Mrázik vysoké umiestnenie v rebríčku kvality života a ďalej sa zamýšľa nad tým, v čom je Teplička nad Váhom atraktívna.
„Snažíme sa, aby mladé rodiny mohli umiestniť svoje deti do škôlok. Keď som začínal, v materskej škole sme mali tri triedy, teraz ich máme deväť a triedy sú plné. Vytvorili sme pekné materské centrum. Dopoludnia sa tam, stretávajú mamičky s deťmi do troch rokov. Majú tam zázemie, organizujú si prednášky. Je tu centrum voľného času, máme slušne urobený športový areál. V dedine je lekár, pediater a dve zubné ambulancie.“
Vyše pol milióna eur pritečie do rozpočtu obce každý rok len z dane z nehnuteľnosti od spoločnosti Kia. Viliam Mrázik poukazuje na to, že napriek vyšším príjmom investujú len do základných a nevyhnutných vecí.
