ŽILINA. Pri výchove vlastných detí jej pomohla filiálna terapia, okrem iného posilnila ich vzájomných vzťah. Aj na základe pozitívnych výsledkov z osobného života chce matka a psychologička ZUZANA KOVALIČKOVÁ priblížiť efektívny tréning ďalším rodinám.
Mnohé sa pritom dokáže zmeniť len na základe hry. Tá je rečou dieťaťa a jedným z pilierov filiálnej terapie.
„Naučila ma, že nemusím všetko robiť za deti, aj keď boli veľmi malé. Vedia si poradiť aj samy. Pomohla mi pri rozvoji ich emočnej inteligencie. Často som používala, a stále používam, ocenenie a povzbudenie namiesto pochvaly, čo je veľmi dôležité pri budovaní sebavedomia,“ vymenúva príklady psychologička, ktorá aktuálne pripravuje tréningy rodičovských zručností aj v pastoračnom centre na žilinskom Hájiku.

Na čom je filiálna terapia založená? Aké výsledky môže priniesť?
Filiálna terapia, alebo inak povedané aj tréning rodičovských zručností, je založený na myšlienke posilniť vzťah rodiča a dieťaťa. V takomto vzťahu sa dieťa cíti bezpečne a zažíva skúsenosť s prijatím, pochopením. Budujú sa jeho zručnosti do ďalšieho fungovania v živote, ako napríklad empatia, sebakontrola, zodpovednosť.
Výsledkom je osobnostný rast dieťaťa, ale aj zmena spôsobu výchovy či nazerania rodiča na dieťa.
Ďalej sa dočítate aj:
- V akých prípadoch vie byť filiálna terapia užitočná,
- kedy s tréningom začať,
- ako terapia prebieha,
- v čom pomohla pri výchove samotnej psychologičke.
V akých prípadoch by ju rodičia mali vyskúšať? Ide o riešenie pre ľudí, ktorí sú už možno zúfalí alebo vie byť užitočná pre každého rodiča?
Sú dve cesty, ako uchopiť tento tréning. Jednou je, že sa rodič chce zlepšiť vo svojich schopnostiach a skúsiť dieťa vychovávať dieťa inak. Na druhej strane ju vyhľadávajú rodičia s konkrétnymi problémami. Napríklad v prípade emočných výbuchov, problémov v správaní, nízkeho sebavedomia.
Vďaka čomu je tento prístup účinný?
Prináša do rodín rešpektujúci prístup a princípy demokratickej výchovy. To ale neznamená, že dieťa si robí, čo chce. Práve naopak. Ide o vzájomné vnímanie pocitov a potrieb druhých.
Za jeden z prínosov považujem, že rodič dokáže týmto prístupom objaviť v dieťati jeho vlastný tvorivý potenciál a podporiť ho. Výsledkom bude potom sebavedomé, zodpovedné a sebestačné dieťa.

Dôraz sa kladie vo veľkom práve na hru. Prečo?
Hra je rečou dieťaťa. Mnohokrát si my dospelí neuvedomujeme, že naše deti mnohým slovám nerozumejú, že ich myslenie nie je ešte na takej úrovni ako u dospelých. Cez hru deti vyjadrujú svoje pocity, myšlienky, zážitky. Je to skrátka spôsob, ktorým sa rodič môže napojiť na dieťa.
Čo by si mal rodič pri hre všímať, čo robiť a hovoriť? Sú univerzálne pravidlá, zásady, ktorými by sa mal podľa terapie riadiť?
Vo filiálnej terapii rodič pracuje s dieťaťom na rôznych zručnostiach, takže sú tam určité pravidlá, ktoré mu pomáhajú, aby sa v tom celom nestratil. Základom je ale budovanie vzťahu a bezpečia u dieťaťa, pretože len tak môže potom fungovať to ostatné.