ŽILINA. Protivládne protesty sa tento raz spojili s pripomienkou výročia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V Žiline sa k nim pripojila aj rodina zosnulého novinára zo Štiavnika. Ako podotýka jeho brat JOZEF KUCIAK , vidí v nich nádej na možnú zmenu.
Po siedmich rokoch od tragédie však hovorí o strachu a beznádeji. „Neváhajú na poctivých novinárov opäť kresliť terče nenávisti. Akoby stratili základnú ľudskosť a zabudli, kam až to už raz viedlo,“ dodáva Kuciak s tým, že rodina sa cíti stále menej podporovaná a bezmocná.
V Žiline spomínali na Jána a Martinu, na zhromaždení vystúpili aj Kuciakovci Čítajte Uplynulo sedem rokov od vraždy vášho brata a jeho snúbenice Martiny. Ako vnímate dopad udalostí s odstupom času? Sú dnes vaše pocity o niečo iné než vtedy?
Určite áno. Vtedy, prvý rok až dva po tejto hroznej udalosti som si myslel, že ľudia nezabudnú, čo sa stalo, kto to urobil a čo to spôsobilo. Dúfal som, že nezabudnú, ako to u nás býva vo väčšine káuz a že už znova nebudú veriť polopravdám či výmyslom bez dôkazov. Že už znova nesadnú na lep lží tých istých mocných ľudí. Bolí to, ale mýlil som sa.
Po ročnom výročí tragédie ste boli prekvapený z toho, že vás ľudia podporovali tak dlho. Vnímate stále silnú podporu z okolia?
Bol som prekvapený a milo prekvapený, dávalo nám to silu aj ako jednoduchým ľudom bojovať a dúfať, že raz spravodlivosť dosiahneme. Dnes už je to inak, mám pocit, že ľudí, ktorých náš hrozný prípad zaujíma, je už veľmi málo, povedal by som hŕstka. Často mávam pocit, že sme už sami a sme bezmocní.
Zobrala si z tej dlhej cesty spoločnosť niečo? Sú podľa vás zistenia Jána dodnes ukazovateľom skutočnosti?
Dlho som mal pocit, že áno. Začali sa vyšetrovať vplyvní ľudia. Začali sa dokonca s nimi aj súdy, čo dovtedy bolo pre skupinu nedotknuteľných doslova nemysliteľné. Dnes som už skôr skeptický, ľudia sa prestali o verejné veci zaujímať a čo je horšie, korupcia, ktorá nám vzala našich blízkych, už akoby väčšej časti spoločnosti ani neprekážala. Stále sú však kauzy, na ktoré Janko prišiel a aj vyšetrovaním sa preukázalo, že mal pravdu. To nám ich však nevráti.
Ako vo vašich očiach udalosť ovplyvnila dotknuteľnosť politikov?
Veľmi rád by som povedal, že po hrozných udalostiach, ktoré sa vtedy stali, aj politici zistili, že nie sú viac ako zákon. Dnes sa karta obracia a keď už teraz neboli viac ako zákon, opäť sa snažia byť. Preto zmenili trestný zákon, znefunkčnili NAKU, zrušili Špeciálnu prokuratúru...
Okrem tohto sa aj na súčasných protivládnych protestoch neraz poukazuje na utláčanie novinárov. Šéfredaktori viacerých médií už dávnejšie konštatovali, že Robert Fico sa za roky od vraždy Jána nepoučil a ešte pritvrdil. Ako to vnímate vy osobne?
Veľmi negatívne. Mám pocit, že vďaka politikom berie väčšina ľudí novinárov ako nejakých negatívnych nadľudí. Pritom nechápu, že sú to obyčajní ľudia medzi nami, ktorí majú rodiny, deti, matky, bratov. Navyše, novinári riskujú často pre nás - celú spoločnosť.
Vydali sa po stopách slávneho úteku. Zo koncentračného tábora bežali až do Žiliny Čítajte Otázky a nepríjemné otázky politikom nekladú pre seba, ale pre nás, aby sme videli, či tí naši hovoria pravdu. Videá politikov na sociálnych sieťach majú podľa mňa minimálnu hodnotu, tam si môžu hovoriť hocičo, aj úplne výmysly, keďže ich nemá kto konfrontovať.
Práve preto je dôležitá objektívna žurnalistika a konfrontácia aj s opačným názorom, aby sme videli, kde tá pravda je. To je to, čo politikom vadí, aby mohli voľne a bez otázok zavádzať. Pritom neváhajú na poctivých novinárov opäť kresliť terče nenávisti. Akoby stratili základnú ľudskosť a zabudli, kam až to už raz viedlo.
Čo sa teda po siedmich rokoch zásadne zmenilo? A zmenilo sa vôbec niečo alebo skôr ľudia zabúdajú?
Mám pocit, že u nás to bolo vždy tak, že ľudia rýchlo zabúdajú. Veľmi som dúfal, že teraz to bude inak a už sa tá doba temna nevráti. Vracia sa, ale aj tak dúfam, že už nebude taká silná a že aspoň časť spoločnosti sa poučila a už to nenechá zájsť až tam, kde to zašlo pri našich drahých. Musíme veriť.
Niektorí stále volajú po spravodlivom vyšetrení vraždy. Veríte v spravodlivosť?
Ja som presvedčený, že táto ohavná vražda bola spravodlivo a bez pochybností vyšetrená. Tisíce strán vyšetrovacích spisov by mi dali za pravdu. Inak už je to s odsúdením, tam sa už naša nádej stráca, keď vidíme, že menia sudcov, prokurátorov. My ale musíme a snažíme sa stále veriť, že aj ten najvplyvnejší z obvinených bude odsúdený. Sme to dlžní Jankovi aj Martinke a aj keď už zostaneme úplne sami, boj nevzdáme.
Vaša rodina sa pridáva k protestom, aký odkaz sa snažíte prezentovať?
Hlavne ten náš, aby ľudia nezabudli, čo sa stalo a kto to spôsobil. Tiež nádej, že dobrých ľudí je stále veľmi veľa a vedia sa spojiť proti neprávostiam, korupcii, klaňaniu a kamaráteniu sa vojnovým a iným vrahom.
Sociálne siete som opustil hlavne kvôli nenávistným komentárom, príspevkom. Mal som pocit, že tam nič iné nevidím a že ľudia už zabudli, kto je obeť a kto veci spôsobuje. A práve tieto pokojné stretnutia mi vždy ukázali, že aj dobrých ľudí je veľa a vedia sa spojiť pre dobré veci. Ten pokoj, ľudskosť a množstvo správnych ľudí nám vždy dalo a dáva veľa síl ísť ďalej a nevzdať sa.
Ešte pred voľbami sa vaša rodina vyjadrila, že sa bojí návratu Smeru k moci. Líši sa súčasná politická situácia od vašich vtedajších predstáv?
Stále sa bojíme a je to ešte horšie. Veci, čo sme si mysleli, že by si spraviť nedovolili a hlavne ľudia by im to neuverili a nedovolili, oni spravili – rozložili NAKU, zrušili Špeciálnu prokuratúru, dokonca zmenili Trestný zákon aby sa svoje miliónové korupčné kauzy nemohli byť nezávisle stíhaní a súdení. Ako máme veriť, že nebudú pomáhať aj svojim susedom vrahom v našom prípade? Sú schopní všetkého.
Ešte v roku 2018, tri týždne po vražde a demonštráciách Robert Fico odstúpil z postu premiéra. Myslíte, že protesty dnes môžu zmeniť situáciu vo vládnej koalícii?
Áno, preto som rád, že sa protesty konajú aj keď si myslím, že teraz to už bude ťažšie. Dúfam, že si aj viac poslancov z koalície uvedomí, že cesta, ktorou idú, nie je správna a môžu mať aj vlastný názor. Zopár sa ich už, zdá sa, našlo.
O celospoločenskom záujme hovorí i návštevnosť na protestoch. Očakávate vzhľadom na výročie tragédie ešte väčšiu?
Netrúfam si to odhadnúť, ale veľmi by som si prial, keby to tak bolo. V tom všetko zlom, čo sa deje, v našom nekonečnom čakaní na spravodlivosť, potrebujeme práve takéto pokojné, ľudské a kultivované stretnutia. Dodáva nám to silu a zároveň aj nádej na lepšie, spravodlivejšie a pokojnejšie zajtrajšky.
Obdivuje Dacjuka, napodobnil McDavida. U extraligového nováčika žiari poľský diamant Čítajte
