BYTČICA. Naposledy slúžil ako psychiatrické oddelenie nemocnice, po jeho presťahovaní však majestátny objekt začal chátrať. Kaštieľ v Bytčici je opustený dodnes. Spolu s priľahlým parkom je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Za kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963.
V okolitom parku v súčasnosti súkromný pozemok slúži ako cvičisko pre psov. Budova bývalej psychiatrie je po dlhých rokoch ďalej nevyužívaná.

Oddelenie v areáli kaštieľa v žilinskej časti Bytčica fungovalo zhruba pol storočia, až do roku 2009, kedy ho presťahovali.
Určené bolo pre pacientov s ťažkými poruchami duševného zdravia zo Žiliny, z Bytče aj Kysúc. Liečili tam schizofrénie, afektívne poruchy, depresie aj psychické komplikácie vyplývajúce zo závislostí.
Ešte dávnejšie objekt slúžil ako detská nemocnica aj ako sídlo významných rodín, spája sa s menami známych osobností.
Dnes kaštieľ oživujú zväčša spomienky ľudí pri starých fotografiách na sociálnych sieťach. Z odbornejšieho hľadiska nám ho popísala Martina Magová z Krajského pamiatkového úradu Žilina.
Koncept narušila okolitá výstavba
Ako uvádza, blokový renesančný kaštieľ v Bytčici je barokovo prestavaný a nadstavaný v polovici 18. storočia. Situovaný je do prírodne krajinárskeho parku, jeho pôvodná rozloha je ale v súčasnosti redukovaná.

„Patrí k významným príkladom profánnej architektúry nobility v okolí Žiliny. Pôvodný architektonický koncept s otvoreným prospektom na fasádu kaštieľa od hlavnej cesty bol nevhodne a necitlivo porušený v 2. polovici 20. storočia výstavbou kultúrneho domu a školských budov, kedy bola dominantnosť kaštieľa a jeho centrálne situovanie výrazne potlačené,“ pokračuje Magová.
Majetkovo sa kaštieľ spája s významnou rodinou Révay, následne s rodinou Kališ. Na kamennej erbovej doske na fasáde, ktorá je orientovaná do parku, je zničený pravdepodobne révayovský erb.
Renesančné klenby aj baroková úprava
Ako uviedla pamiatkarka, kaštieľ je čiastočne podpivničený. Prvé nadzemné podlažie je zaklenuté renesančnými klenbami. Barokové úpravy sú viditeľné hlavne na druhom nadzemnom podlaží. Zobytnenie podkrovia a zmena typu zastrešenia, vloženie bočného schodiska v južnej časti kaštieľa, dverné výplne a obloženie okenných špaliet spadá do záveru 19. storočia. Práve to je poslednou hodnotnou etapou vo vývoji kaštieľa.
„Význam kaštieľa potvrdzuje aj v sondách zistená maliarska výzdoba v miestnostiach prvého a druhého nadzemného podlažia predbežne datovaná do obdobia renesancie a baroka. S ohľadom na skutočnosť, že v interiéroch kaštieľov žilinského regiónu sa len sporadicky zachovala pôvodná maliarska výzdoba, je potrebné k tomuto významnému a ojedinelému nálezu pristupovať s patričnou vážnosťou,“ hovorí.

Objekt je budova v stabilizovanom stavebno-technickom stave. Podľa slov Martiny Mágovej boli už v minulých rokoch začaté prípravné práce, ktoré mali viesť k obnove objektu. Patril k nim architektonicko-historický výskum, reštaurátorský výskum či archeologický výskum.
Spätý je so známymi osobami
Ako podotýka odborníčka, pamiatkové hodnoty kaštieľa predstavuje hmotovo-objemové riešenie, ucelený a kompaktne dochovaný umelecko-estetický výraz architektúry s plastickou štukovou výzdobou na fasádach, strešnou rovinou, zachovanými pôvodnými architektonicko-výtvarnými a umelecko-remeselnými prvkami v exteriéri aj interiéri.
„Ďalej sú to okrem vlastnej hodnoty veku i hodnota historického urbanizmu, vzťahu pamiatky s prostredím, slohovej viacvrstevnatosti, emocionálnej pôsobivosti a vzťahu k významnej osobnosti," dodáva s tým, že kaštieľ na začiatku 20. storočia vlastnil husľový virtuóz Jan Kubelík.
V období medzi svetovými vojnami, kedy kaštieľ slúžil zdravotníckym účelom, v ňom pôsobil významný lekár aj spisovateľ Ivan Hálek.
