ŽILINA. Operovali v Slovenskom národnom povstaní a po skončená druhej svetovej vojny slúžili v československej armáde. Osud niekoľkých vojenských lietadiel bol viac ako zaujímavý. Po skončení svojej životnosti na konci šesťdesiatych rokov začali žiť svoj druhý život. Stali sa súčasťou verejných priestorov miest, kde slúžili ako cukrárne či reštaurácie.
Jedno takéto lietadlo sa stalo legendou v Žiline. Pamätajú si ho všetci aj preto, že spájalo pre mnohých nedostupný interiér lietadla s dobrotami, zmrzlinami a zákuskami, ktoré najmä na detských tvárach vyvolávali pocity blaženosti.
Desiatky hodín bežali z Osvienčimu do Žiliny. Vžili sa do kože Židov na úteku, trasa ich prekvapila Čítajte Národný podnik Reštaurácie Žilina nákladom 72-tisíc korún zariadil vo vyradenom lietadle Lisunov Li-2 cukráreň. Prevádzku otvorili pred Domom odborov koncom júna 1967 a zaradili ju do II. cenovej skupiny.
No na tomto mieste v centre mesta si Žilinčania atrakciu dlho neužili. Už o dva roky neskôr padlo rozhodnutie presťahovať cukráreň do Sadu mieru na Bôriku, pretože Dom odborov i jeho okolie sa chystalo na Prvé medzinárodné sympózium a výstavu malej mechanizácie v stavebníctve SYMPOMECH.
Stroj umiestnili do stredu dnešného parku Ľudovíta Štúra pri detskom ihrisku. Prevádzku nazvanú Lietadlo si pod seba zobrala reštaurácia Kamélia.
Práve v Kamélii bola na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov zamestnaná Alena Sámelová ako čašníčka. Keď v roku 1972 Kaméliu renovovali, z lietadla urobili svoju núdzové zariadenie.
V dočasnom rýchlom občerstvení, ktoré malo takmer 20-metrovú dĺžku, sa čapovalo pivo, podával sa alkohol a víno a ďalšie drobnosti na občerstvenie hostí, ktorí sa väčšinou vybrali do Bôrického parku na prechádzku.
„V lietadle sme predávali aj nealko, džúsy, cukríky, slané tyčinky a lupienky. A pod lietadlom predávali zmrzlinu a cukrovú vatu, ale to nepatrilo pod nás. V kabíne lietadla bola maličká kuchynka, kde sme čapovali pivo a roznášali hosťom. Vnútri to bolo malinké. Dole bola letná záhrada,“ zaspomínala si dnes už takmer 75-ročná Alena na netradičné miesto, kde pracovala na začiatku svojej pracovnej kariéry.
(zdroj: Archív Aleny Sámelovej)Spomína si na rozloženie miest v interiéri bývalého dopravného lietadla armády. Na jednej strane boli po dve miesta oproti sebe a na druhej štyri sedačky so stolom uprostred.
