ŽILINA. Mnohí si židovskú Žilinu spájajú práve s bratmi Franklovcami. Po úspešných publikáciách sa na základe ponuky vydavateľstva rozhodli pre vydanie ďalšej. Aká bola Žilina a jej židovská komunita popísali aj počas predstavenia knihy Židovská Žilina v priestoroch Novej synagógy.
V rokoch po prvej svetovej vojne až do roku 1938 nastal v meste najväčší rozmach židovskej komunity. Židom bol takmer každý šiesty Žilinčan. Ako však Franklovci podotkli, dnes je prežitie tejto kedysi veľkej komunity otázne.
Komunita sa zmenila
Rok 1989 bol novou kapitolou spolu aj s ďalšími možnosťami.
„Ale už s minimom členov komunity v meste, a preto nie je isté, či sa Žilina z tohto pohľadu nezmení na skanzen. Či časom nezostane bez židov. Možno sa na nich bude len spomínať, keďže tu už nik nezostane. Rád by som bol ale optimista,“ hovorí Peter Frankl, pričom daný názor neprezentuje ako jediný.
Založili jedinečný futbalový tím. Športovci s obrnou sa chystajú na prvý zápas, chýba pár členov Čítajte Jeho brat Pavel je predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline už od roku 1990 a ako potvrdil, členov ubúda. Rád by odovzdal žezlo predsedu niekomu mladšiemu, nahradiť ho ale nemá kto. Dnes je členov v meste 42, v celom kraji zhruba viac ako 50.
„Žiaľ, situácia je taká, že naša komunita sa vytráca. Chýbajú nám totiž najmä mladí ľudia. Judaizmus nie je misijné náboženstvo, ktoré by prijímalo nových členov mimo komunity, napríklad na rozdiel od viery katolíckej. V judaizme skrátka platí, že ako sa človek narodí, tak má aj žiť a fungovať,“ dodáva Pavel Frankl s tým, že konverzia sa v judaizme nepreferuje.
Hoci k nemu inklinuje mnoho ľudí, stať sa židom nie je jednoduché ani podľa výkladu tóry.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo videli nádej v Ukrajincoch,
- ktoré predstavy o židoch sú mylné,
- vďaka čomu sa z nich stali majitelia podnikov,
- aké bola pravá tvár židovskej Žiliny.
Chýbajú mladá krv
„Čo sa týka súčasného počtu členov, je nízky na to, aby obec do budúcna existovala. Mladí ľudia si len ťažko nájdu židovského partnera, manželstvá sú miešané deti sa zas môžu pridať k viere, akú uznajú sa vhodnú,“ ozrejmuje Pavel Frankl. Aj on sám má za ženu kresťanku, pričom deti sa v rámci náboženstva rozhodovali na základe vlastného presvedčenia.
„Keď vypukla vojna na Ukrajine, naivne som si myslel, že k nám prídu noví členovia z východu. Mnoho židov k nám totiž pôvodne prišlo práve odtiaľ. Ešte viac z Moravy, Čiech alebo z vtedajšieho Haliča. Viacerí Ukrajinci sa tu však zdržali len krátko a pokračovali ďalej na západ,“ hovorí s tým, že optimista môže veriť v zázrak, reálne je však perspektíva židovstva v Žiline aj na Slovensku chabá.
Ich stopa nezmizne
Ako Franklovci podotýkajú, hoci komunita zrejme vymrie, zostanú po nich minimálne knihy, budovy či cintorín.
„A Žilinčania si snáď uvedomia, že židovská komunita v tomto meste niečo zanechala. Keď budete chodiť s deťmi okolo tejto synagógy alebo ortodoxnej Na Ulici Daniela Dlabača, na Holého okolo budovy bývalého starobinca, kde sa skrývali Vrba s Wetzlerom, môžete im spomenúť, čo sú to za objekty a kto v nich žil. Aspoň tak sa židovstvo v Žiline zachová,“ pokračuje Peter.
Nezmazateľnú stopu pritom zanechávajú aj knihy, ktoré ohľadom židovskej komunity boli vydané v spojitosti s viacerými slovenskými mestami. Poukázal na to aj vydavateľ diela Franklovcov Albert Marenčin: „Uvedomil som si, že ide o jednu veľkú kultúrnu minulosť Slovenska, ktorá bohužiaľ zaniká. Človek si uvedomí, aké, a nie len kultúrne, dedičstvo tu zostalo.“
Život ukazujú v pravom svetle
Okrem uchovávania informácií prispievajú podobné publikácie, vrátane Židovskej Žiliny od bratov Franklovcov, k vyvracaniu stereotypov. Tie sa pri židoch neraz skrývajú v mylných predstavách ohľadom ich postavenia, úspechov a majetkov.
