ŽILINA. Mesto Žilina chce urobiť poriadky so svojim bytovým fondom na prevažne rómskom sídlisku na Bratislavskej ulici. Radnica predstavila plán, ktorý počíta s rekonštrukciou deviatich bytov, ale aj búraním dvoch objektov zostavených z unimobuniek, v ktorých žijú ich obyvatelia v nedôstojných podmienkach.
Zámer paradoxne odmietla sociálna komisia, i keď len veľmi tesnou väčšinou. Niektorí jej členovia si myslia, že kolóniu treba úplne zrušiť a jej obyvateľov integrovať medzi väčšinu.
Na Bratislavskej ulici v Žiline žije koncentrovaná prevažne rómska komunita a sociálne znevýhodnení ľudia. 65 nájomných bytov obýva aktuálne 207 ľudí, ďalší žijú v dočasných unimobunkách.
Žilinská radnica sa snaží priestor poľudštiť. Po tom, čo sa zlepšila čistota v štvrti, začalo mesto pripravovať plochu pre futbal, nainštalovali tu ihrisko pre najmenšie deti a workoutový areál.
Nájomníkov, ktorí nemajú voči mestu žiadne dlhy a nedoplatky, presúva do iných lokalít. S ostatnými sa snaží pracovať cez komunitné centrum.
Unimobunky pôjdu preč
Radnica však pred sebou dlhé roky tlačí bremeno dvoch rozpadávajúcich sa objektov zložených z nekvalitných unimobuniek. Sú v takom žalostnom stave, že ich už vedenie mesta odsúdilo na zbúranie.
Prvým je objekt Bratislavská 42A, nepodpivničený dvojposchodový modululový dom, ktorý tvorí 16 spojených unimobuniek. Stojí od roku 2009 a dnes ho ešte stále obýva devätnásť ľudí v piatich bytoch. Tri ďalšie už sú vyprázdnené.
Ďalším problematickým objektom je skupina unimobuniek, ktoré mali priniesť strechu nad hlavu asi stovke obyvateľov po požiari domu na jeseň v roku 2016. Vtedajšie vedenie mesta dalo vybudovať pre ľudí, ktorí prišli o bývanie, dočasnú osadu. Za 97-tisíc eur kúpili dvanásť jednoduchých obytných unimobuniek a k nim pristavili ďalšie dve samostatné bunky, kde sú sociálne zariadenia a sprchy.
Malo to by riešenie na jednu zimu, no časť z nich je obývaná aj po ôsmich rokoch.

Mesiac s potkanom
Začiatkom roku 2017 sa do nich nasťahovalo takmer sto nájomníkov. Do unimobuniek ani vtedy ísť nechceli, búrili sa a dodnes si niektorí na bývanie, ktoré má pätnásť metrov štvorcových, nezvykli.
„Mamka tu bývala a zomrela, i brat ochromel a zomrel. Sú tu šváby, potkany. Mesiac som mala potkana v chalupe. Ledva som ho vyhnala. Zo strechy mi tečie. Dvere som si musela na svoje náklady urobiť. O byt nemôžem žiadať, lebo som zadlžená. Na svoje náklady si musím všetko opravovať. A ešte ma chcú vyhodiť z tejto prašivej búdy?“ hnevala sa pred časom Alena Štrkáčová.
Prvé tri roky platila za unimobunku 200 eur, teraz si mesačne za toto nedôstojné bývanie mesto účtuje polovicu. V šiestich bunkách bez vody, ktoré sú ešte obývané, dnes žije dvadsať ľudí.

Chcú zrekonštruovať vyhorený dom
Mesto musí urýchlene nájsť pre nájomníkov unimobuniek nové bývanie a potom budú objekty odstránené. Za búracie práce by podľa odhadov mal úrad zaplatiť 34-tisíc eur v prípade modulového domu na Bratislavskej 42A a ďalších 20-tisíc bude stáť odstraňovanie obytných unimobuniek.
Najskôr však musí vyriešiť, kam ubytuje nájomníkov z unimobuniek. V hre sú tri byty, ktoré sa aktuálne rekonštruujú. Práce sú hradené z rozpočtu mesta a k dispozícii by mohli byť už v marci. Mestský úrad vytypoval ďalších šesť bytov, ktoré by mohli prejsť rekonštrukciou. No na ich zobytnenie nemá mesto zdroje. Podľa odhadov by stavebné práce vyšli na 201-tisíc eur. Radnica ich chce získať z odpredaja majetku.
V hre je aj ďalších osem bytov v dome na Bratislavskej 38, ktorý po požiari ostal opustený a mesto ho chce dať kompletne zrekonštruovať. Projekt by mal stáť vyše 800-tisíc eur, ktoré chce radnica získať z eurofondov z programu OP Slovensko. Ak by sa zámer vydaril, dom by mohol opäť slúžiť ôsmim rodinám v roku 2026, alebo 2027.
Nevhodné miesto na bývanie
Mesto svoje zámery zapracovalo do dokumentu, ktorý smeruje do mestského zastupiteľstva. Plán na revitalizáciu bytového fondu však odmietla sociálna komisia. Časť členov nepovažujú investície do bývania v tejto segregovanej lokalite za vhodné.
Do niekdajších železničiarskych domčekov na periférii Žiliny sústredili Rómov počas primátorovania Jána Slotu. Dnes títo ľudia bývajú v priemyselnej zóne, ktorú oblieha železnica, cestná estakáda a kontajnerové prekladisko.
Lokalitu komisia nepovažuje za vhodný priestor na život. Niet sa čo čudovať, že v takomto gete bujnejú nevhodné sociálne javy, alkoholizmus, prostitúcia, nezáujem o štúdium a prenášajú sa na ďalšie generácie.
Koniec Bratislavskej?
Sociálna komisia odmietla krátkodobé riešenia, ktoré navrhlo mesto. Sú za odvážnejšie a radikálnejšie kroky, ktoré by mohli komunitu posunúť. Na konci by malo byť zrovnanie sídliska so zemou.