ŽILINA. Nadšencov folklóru spojila zvedavosť. Pôsobili vo folklórnych súboroch a skupinách po celom Slovensku, prezentovali tance najrôznejších regiónov. Ako sa však tancovalo v okolí Žiliny, stále nevedeli. Rozhodli sa to zistiť a oživiť zabudnuté.
Túžba po vernom zachovaní miestneho folklóru zjednotila zanietených folkloristov v Klube autentického folklóru Hojana. V Žiline ho založili v roku 2018.
„Náš kolektív tvoria zväčša členky a členovia, ktorých od malička zaujímala tradičná ľudová kultúra a rozhodli sa o nej dozvedieť viac, šíriť ju, tancovať ju, spievať ju. Niektorí pochádzajú zo Žiliny a z jej okolia, máme členov priamo z Kysúc, Požitavia a dokonca aj Poľska, mali sme členov zo Šariša a Zemplína. Postupne pribúda členov, ktorí majú korene na Liptove,“ hovorí umelecká vedúca klubu Lucia Bačkorová. Predtým sa nepoznali a spojila ich práve Hojana,
Žiadny slovenský súbor sa spracovaniu oblasti Kysúc a okoliu Žiliny nevenoval tak ako oni.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako postupovali pri štúdiu,
- čo sa im podarilo zistiť,
- akými úspechmi sa môžu pochváliť,
- na čom pracujú aktuálne.
Hoci sú takmer všetci v klube už folkloristi s bohatými predošlými skúsenosťami, uchytila sa medzi nimi aj výnimka. Mária, ktorá sa k folklóru dostala až ako dospelá v Hojane. O činnosti združenia nám porozprávala Lucia Bačkorová s Máriou Vankušovou.
Má za sebou vyše tisíc maratónov. Zem by obehol minimálne raz, v bežeckom svete je legendou Čítajte Zamerali sa na štúdium
Aby odhalili folklór z okolia, dali si obzvlášť záležať na štúdiu materiálov.
„Dopracovali sme sa ale k známej vete. Viem, že nič neviem. Čím viac sa ľudí pýtame, tým viac sa nám vynárajú stále nové informácie, ktoré je potrebné ďalej rozšíriť, ale, samozrejme, aj overiť. Otázniky tu budú navždy, vždy je niečo, čo sa chceme dozvedieť, bohužiaľ, najstaršia generácia, ktorá si ešte pamätala svojich rodičov, už pomaly odchádza a s ňou aj všetky odpovede na otázky,“ komentuje Vankušová, ktorá odporúča porozprávať sa so starými rodičmi podľa možností aj ostatným.
Hojana spojila zanietených folkloristov. (zdroj: KAF Hojana)V klube svoje otázky smerujú vždy k identickým témam. K svadbe, Vianociam a podobným príležitostiam. Práve pri nich sa informátorom rozpamätáva najlepšie.
„Tento rok máme za sebou už dve stretnutia s informátormi kvôli informáciám potrebným na pripravovaný program Keď panuje Morena. Zimné obdobie a jeho prežívanie bolo témou našich návštev. Sú to vždy srdečné rozhovory a dozvieme sa aj mnoho iného, často aj to, čo sme sa nepýtali. Ale to k tomu patrí a my si veľmi vážime, že sú ľudia ochotní zdieľať s nami ich spomienky,“ pokračuje členka Hojany.
Folklór prezentujú verne
Ako tiež Bačkorová spomína, v úplných začiatkoch sa sústredili prevažne na odev, keďže nemali ani jeden kúsok kroja. Vtedy im pomohla Mária Mahútová a podľa originálov im repliky dodnes šije ich vlastná dvorná krajčírka Zuzka Tvrdá.
Skupina folkloristov sa pritom zamerala na prezentáciu prelomu 19. a 20. storočia aj začiatok dvadsiateho. Dvoch rovnako odetých ľudí by ste medzi nimi nenašli.
„Kedysi by bolo veľkou hanbou, keby ste mali rovnakú výšivku ako vaša susedka. Dĺžka sukní bývala v tomto období po členky, nie po kolená, ani sa sukne netočili pri tanci dohora,“ hovorí s tým, že pri odevoch študujú najmenšie detaily.
Incidenty na hokeji: Vonku letela dlažobná kocka, matka so synom preskakovali zábradlie Čítajte Farebnosť výšiviek napríklad prislúchala veku či stavu. Rovnako precízne sa venujú úprave hlavy a samotným účesom. Všetko sa snažia zachovať tak, aby boli čo najbližšie originálu.
Cesta k zdrojom ľahká nebola
Výskum im však dával zabrať, folklór z okolia Žiliny bol celkovo málo prebádaný. Nepoznali slovenský súbor, ktorý by sa špeciálne venoval spracovaniu oblasti Kysúc alebo okoliu Žiliny. Podľa členiek Hojany zrejme preto, že bolo veľmi ťažké nájsť zdroje k starším typom tancov a štýlovej muzike.
Na začiatku sa o to pokúsila zhruba sedemčlenná skupinka s nadšením pre autentický folklór.
