ŽILINA. V centre Žiliny začali stavať Aupark v júli 2007, otvoriť sa ho podarilo zhruba o tri roky neskôr. Stavba si pritom vyžiadala investíciu v hodnote približne 67 miliónov eur. Ponúkol viac ako 120 prevádzok.
„Medzi najvýznamnejších nájomcov patria módne reťazce, prevádzky rýchleho občerstvenia, supermarket, elektro, kníhkupectvo. Ponuku dopĺňajú športové predajne, banky, telekomunikačné spoločnosti, kvetinárstvo, kaderníctvo, rýchločistiareň, cestovné kancelárie, drogéria či lekáreň. Zákazníci majú k dispozícii vyše 850 bezplatných parkovacích miest,“ uviedol v čase otvorenia Auparku Žilina jeho riaditeľ Daniel Boďa.
Projekt odštartoval v roku 2004, kedy začínali kúpno-predajnou zmluvou pozemkov a urbanistickými štúdiami až pokračovali samotnou realizáciou. Neskôr, po získaní príslušných povolení, dokončili aj dopravnú sieť súvisiacu s budovou.

Stavbu nákupno-zábavného centra Aupark však viackrát spochybnili predstavitelia mesta Žilina. Dôvodom sporov bolo aj územné rozhodnutie na stavbu Auparku či kúpna zmluva medzi spoločnosťou Aupark II, s.r.o. a mestom Žilina o predaji Štúrovho námestia z roku 2004.
Proti výstavbe Auparku na Námestí Ľudovíta Štúra vystupovalo napríklad aj Združenie občanov Park, vyzývali k prehodnoteniu výstavby a postavení centra na inom mieste.
Napriek komplikovanej situácii napokon žilinský Aupark vyrástol na maloobchodnej ploche 23 741 metrov štvorcových a kancelárskej ploche s rozlohou 1967 metrov štvorcových, zamestnanie získali stovky ľudí.
