ŽILINA. Starožitných predmetov je na trhu čoraz menej a ubúda aj zanietených zberateľov. Stále sa však nájdu ľudia so snahou oceniť zdedený majetok či nálezy z povaly. Pravidelne sa obracajú na Viktora Tretinu, nadšenca vzácnych predmetov, ktorý so starožitnosťami vedie vlastný obchod priamo v Žiline.
„Prekvapením môže byť každá vec, ktorú predo mnou zákazník vytiahne. Vždy som v očakávaní a neraz sa stalo, že som daný predmet nepoznal ani ja,“ hovorí s tým, že s ďalšími odborníkmi sa vždy rád poradí. V okolí by dokonca pre prípadné spolupráce prijal aj konkurenta, v meste však vedie jediné starožitníctvo. Ide totiž o neľahký biznis, ktorý dnes živí hlavne vášeň.
Aké je podľa vás aktuálne postavenie starožitností? Sú trendom alebo naopak, záujem o ne upadá?
Trh bol pomerne stabilizovaný, ale faktom je, že podstatu klientely tvoria zberatelia, ktorých je čoraz menej. Dlhoroční nadšenci postupne vymierajú a ani starší zberatelia už často nemajú energiu venovať sa podobnej aktivite. Nie je ani veľký záujem o starožitnosti.
Častejšie ma skôr navštevujú ľudia, ktorí nadobudli pozostalosti a potrebujú ich oceniť, či už ide o sklo, porcelán, keramiku alebo striebro. Poskytujem teda poradenské služby a keď sa dohodneme, viem im sprostredkovať aj samotný predaj.
Podstatnú časť záujemcov dnes tvoria aj chatári a chalupári, dopytujú sa po starších predmetoch, ako sú pôvodné žehličky, mlynčeky, mažiare, ozdobné taniere a podobne. Primárne som ich v obchode mať nechcel, ale kvôli dopytu som sa napokon rozhodol inak. Trh so starožitnosťami sa totiž nerozrastá, skôr naopak.

Čo všetko ale môžeme považovať za starožitnosti? Spomínané veci pre chalupárov k ním zrejme nepatria.
Starožitnosti by mali byť už všetky prvorepublikové predmety, teda veci z obdobia medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Jednoznačne ide aj o všetky veci z čias pred tou prvou.
Prípadne i bodáky, pušky, vojenské uniformy či prilby z druhej svetovej vojny vedia byť zaujímavé a pravidelne sa obchodujú. Inak sa veci od daného vojnového konfliktu už k starožitnostiam neradia.
Ďalej sa dočítate aj:
- čo je podľa starožitníka najcennejšie,
- ako môže vyzerať proces predaja,
- s čím za ním ľudia chodia najčastejšie,
- prečo sú dnes starožitníctva skôr raritou.
Ak si je človek neistý, veľakrát je efektívne najskôr zaslať fotografiu predmetu, napríklad cez sociálnu sieť. Už vtedy viem povedať, či sa predajcovi oplatí chodiť osobne. Doniesť po babičke hromadu porcelánu v koši od bielizne je síce ľahké, no veľakrát si ho naspäť odnášajú so smútkom a sklamaním.
Osobitou kategóriou sú zberateľské predmety, pre ktoré platia viaceré špecifiká. Napríklad takzvané angličáky sú lákavé najmä v prípade, ak majú pôvodný obal. Ten hýbe cenou viac než neporušený stav autíčka, čo platí aj pri ďalších hračkách. Nejde síce o starožitnosť, ale zberateľský predmet, aký sa dokáže dobre predať. Nie vždy sa však zberateľovi podarí zhodnotiť prostriedky, ktoré do svojej vášne vložil.
Ktoré predmety sú vo vašich očiach najvzácnejšie?
Mal som 14 rokov, keď mi starý otec daroval zbierku mincí. Veľa som o nich nevedel, preto som zamieril do knižnice a snažil sa vyzistiť ich pôvod. Ako som sa dozvedel, pochádzali z čias Františka Jozefa a Márie Terézie, pár z nich bolo výročných československých.
Musel som si teda overiť a ohodnotiť hneď prvú zbierku, čím som začal aj svoju púť so starožitnosťami. Neskôr som sa dostal na burzu, kde som narazil na ďalšie rôzne zbierky počnúc pohľadnicami, pričom práve filokartia bola vtedy, po 90. rokoch, skutočným trendom. Ako som zistil, už v dobe Rakúsko-Uhorska sa vydávali pohľadnice Bytče, Varína, aj Žiliny. A všetky boli hodnotné.
Dodnes mám však najväčší vzťah k obrazom. Sú môjmu srdcu najbližšie aj napriek tomu, že pre množstvo falzifikátov a zlú dostupnosť kvalitných znalcov ide o oblasť problematickú. Ľudia sa v snahe o výhodnú kúpu neraz oklamú. Pre mňa sú ale obrazy akýmsi hobby.

Na základe čoho viete určiť ich hodnotu?
V prvom rade zohrajú rolu skúsenosti, ale aj príbeh viažuci sa k dielu. Ak Martin Benka alebo Miloš Alexander Bazovský namaľovali obraz, a spája sa s určitou cestou, má oveľa väčšiu hodnotu, a tá vie výsledný záujem či cenu ovplyvniť aj na aukciách vo svete.
Naopak, keď ku mne príde človek s obrazom a snahou o rýchly predaj, dávam si väčší pozor. Treba byť ostražitejší. Je iné, keď prídem k človeku na základe inzerátu a vidím umelecké dielo v danom prostredí visieť priamo na stene.
Aký najhodnotnejší obraz sa k vám dostal?
Kedysi som kúpil obraz, o ktorom dodnes neviem, či ho namaľoval Lennon. Pôvodne som ho ale kúpil kvôli príbehu. S kopou ďalších vecí ho priniesla istá opatrovateľka pochádzajúca z Kysuckého Nového Mesta.