ŽILINA. Kým na začiatku deväťdesiatych rokov počet obyvateľov Žiliny atakoval stotisícovú úroveň, dnes má v metropole severného Slovenska nahlásený trvalý pobyt menej ako 80-tisíc ľudí. Žilinská matrika zverejnila aktuálnu štatistiku, podľa ktorej k 31. decembru 2024 eviduje 79 967 obyvateľov.
Žilina pociťuje dôsledky poklesu pôrodnosti. Menej narodených je trend, s ktorým zápasí väčšina slovenských regiónov.
Veľmi výrazne stráca svojich obyvateľov aj sťahovaním do blízkych obcí. Štvrté najľudnatejšie mesto zápasí s nedostatkom stavebných pozemkov, ak sa nejaké nájdu, ceny presahujú 500 eur za meter štvorcový.
Kým počet obyvateľov s trvalým pobytom v Žiline kuntinuálne klesá už niekoľko rokov, okolité obce si pripisujú mimoriadne vysoký nárast počtu obyvateľov. Napríklad Mojš, ktorý je od centra Žiliny vzdialený asi šesť kilometrov, patrí aj z celoslovenského hľadiska medzi obce s najvýraznejším prírastkom obyvateľov. Kým v roku 2011 evidovali v Mojši 700 obyvateľov, dnes sa ich počet viac ako zdvojnásobil na asi 1500 ľudí.
Starostovia si mädlia ruky
Žilina je príkladom mesta, ktoré stráca obyvateľov napriek tomu, že poskytuje dobré socioekonomické zázemie, dostatok dobre platených pracovných príležitostí, pomerne veľa rôznorodej kultúry a športového vyžitia.
Demograf Branislav Bleha poukazuje na to, že hoci mesto svojou atraktivitou stále dokáže prilákať obyvateľov zo širšieho regiónu, no ani to nestačí, aby sa pokles zastavil. Viac ľudí odchádza do Bratislavy, hľadajú si lepší život v zahraničí a predovšetkým sa vytrácajú v suburbánnej zóne blízko hraníc mesta.
„Vidina vlastného domu a pozemku v dostupnosti mesta, často aj lacnejšieho, je veľmi silná. Do zázemia miest sa sťahujú aj mladé rodiny, aj ľudia pred dôchodkom. Nejde iba o hľadanie niečoho lacného, ale vidíme v okolitých obciach aj okázalé nehnuteľnosti, často obohnané vysokými múrmi. Starostovia si mädlia ruky, primátori majú hlavu v smútku. Samozrejme, obyvatelia si musia prehlásiť aj trvalý pobyt, aby sa to prejavilo na podielových daniach,“ poskytol svoj pohľad demograf.

Mesto sa nevyľudňuje
Práve čierne duše považuje žilinský primátor Peter Fiabáne za pomerne veľký problém. Upozornil na to, že v krajskom meste žije veľa ľudí, ktorí tu pracujú, produkujú odpad, využívajú mestom financovaný dopravný systém, ale nie sú zaregistrovaní na trvalý pobyt a neplatia dane z príjmu.
Myslí si, že počet obyvateľov v Žiline neklesá, a to napriek údajom, ktoré eviduje matrika. „Som presvedčený, že je to naopak, že prichádzajú noví ľudia. Problémom je, že títo ľudia si z rôznych dôvodov nechávajú trvalý pobyt tam, odkiaľ prichádzajú. Neubúda ľudí v Žiline, ubúda ľudí s trvalým pobytom. Mesto sa nevyľudňuje, o tom som presvedčený,“ myslí si Fiabáne.
Poukazuje na to, že človek sa odsťahuje na vidiek, ale tam nemá žiadne služby a tak za nimi dochádza do mesta a tam čerpá benefity - od obchodnej siete, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, školstva, športu.
Samospráva podľa jeho slov hľadá mechanizmy, aby občanovi dávalo ekonomický zmysel prihlásiť sa na pobyt a platiť dane mestu.
„Jedným z riešení je parkovacia politika, ale aj zvýhodnenie v mestskej hromadnej doprave a benefitný systém, keď mesto zvýhodňuje svojich obyvateľov pri návšteve plavárne, športového, kultúrneho zariadenia. Máme záujem spustiť kartu občana," naznačil Fiabáne ďalší chystaný benefit.