PREDMIER. Hoci sa narodil v Amerike, už ako dieťa sa so svojimi rodičmi presťahoval do domova v Predmieri. V obci nedávno oslávil svoje sté narodeniny. Vincent Praženica sa dokonca podieľal aj na jej napredovaní. Roky v nej pôsobil ako poslanec.
Tento raz, koncom decembra, navštívil miestny obecný úrad na pozvanie starostu Predmiera Štefana Klusa. Za prítomnosti poslancov a rodiny mu zablahoželal k vzácnemu jubileu a do ďalších rokov poprial najmä pevné zdravie. Počas vianočných dní sa tak zišli aj na milej slávnosti.
„Dlhovekosť je v našej rodine v génoch. Aj dvaja súrodenci prekročili deväťdesiatku,“ spomína jubilant, ktorý mal vždy blízko k hudbe, tancu aj humoru. Pre dlhý život treba byť podľa neho veselý duchom a optimista. Netreba sa trápiť nad vecami, ktoré sa nedajú zmeniť.
Turisti žehlili na vrchu Kľak. Aktivita mladíka nadchla desiatky ľudí, nabudúce chce zdolať rekord Čítajte Ani prísne zásady stravy v jeho životnom štýle miesto nemali. „Stravoval som bez obmedzení, ale striedmo. Doteraz mi chutí a rád sa dobre najem. Oškvarky a slanina nesmú v chladničke chýbať. Neodmietnem štamperlík domáceho, či pohár vína. V mladšom veku som bol aj fajčiar. Pracoval som v kancelárii, preto som doma rád robil na čerstvom vzduchu v záhrade, na roli,“ spomína s tým, že ešte pred tromi rokmi som vládal robiť kosou i motykou.
V deväťdesiatich piatich rokoch sa ešte vozil na bicykli a kopal loptu vnukovi do bránky.
Život v obci si zamiloval
Pán Vincent sa narodil 25. decembra 1924 v americkom štáte Pensylvánia ako štvrté dieťa rodičom, ktorí tam prišli za prácou. Rodina sa vrátila na Slovensko do obce Predmier, keď mal Vincent päť rokov. „Zo zarobených peňazí rodičia postavili dom a mohli dať deti do škôl. Už ako 14-ročný som išiel do Cirkevného gymnázia do Nitry,“ dodáva.
Po maturite pracoval na vtedajšom Okresnom národnom výbore v Bytči a neskôr v Žiline ako úradník na finančnom odbore. K Predmieru mal vždy blízky vzťah, už ako mladý sa zapájal do všetkých miestnych aktivít. Nad iným domovom nikdy ani len neuvažoval.
Doteraz si rád zaspomína na dožinkové slávnosti, hliadkovanie počas žatvy aj dedinské zábavy, kde nikdy nechýbal.
Časom v obci pôsobil nielen ako poslanec, ale aj hlavný kontrolór. Pomáhal pri budovaní rôznych objektov ako bola výstavba futbalového ihriska, Domu nádeje či športovej haly. Pričinil sa aj o rekonštrukciu sochy Milana Rastislava Štefánika v tamojšom parku, na ktorú zohnal časť finančných prostriedkov.
A ako oslávenec poznamenal, dnes by v jeho domovskej dedine mali ľudia dbať najmä na čistotu či ochranu prírody.
Radovať sa treba aj z bežných vecí
Odkaz má aj pre súčasnú generáciu. „Aby nezabúdali aj na remeslá a neboli všetci iba študovaní. Kedysi bolo v obci pár ľudí, ktorí tvorili inteligenciu. Teraz je problém nájsť pár ľudí, ktorí by boli šikovní remeselníci. Nech nezabúdajú na ľudové zvyky starej generácie. Nech sú k sebe dobrí a vážia si aj malé veci,“ hovorí Vincent, ktorý si toho prežil veľa.
Vojnu, totalitu, demokraciu. Veselé aj smutné chvíle. Radosť z každodenného života bola pritom u neho vždy samozrejmá.
Počet obyvateľov Bytče rastie, minulý rok pribudli desiatky ľudí Čítajte Spolu s manželkou Annou vychovali tri deti a dnes sa teší aj z ôsmich vnúčat či desiatich pravnúčat.
