Počas celých sviatkov spávali na slame. V okolitých obciach boli Vianoce plné magických úkonov

ŽILINA. Plné tradícií, magických úkonov aj symbolov. Hoci oslavujeme Vianoce každý rok, niektorých môže ich skrytý význam presa len prekvapiť. Ako vyzeral vianočný čas v regióne pred rokmi a aká je podstata udržiavaných zvykov? Aj to nám ozrejmila etnologička Považského múzea Adriana Bárdyová.

K Vianociam odjakživa patrili najrôznejšie magické úkony aj zákazy. Zamerané boli na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia či života. Sústredili sa na veštby, pranostiky, predpovede úrody, vydaja, narodenia aj úmrtia.

Mágia prvého dňa

Ako Bárdyová konkretizuje, práve so Štedrým dňom sa spájajú úkony, pre ktoré je typická mágia prvého dňa. „Ako sa bude človek správať, taký bude celý rok. Ak sú deti poslušné, budú poslúchať celý rok. Po celý deň prebiehali úkony spojené s prípravou na večer. Muži museli do východu slnka obriadiť dobytok. Ženy mali mať do obeda upečené koláče a navarené jedlá,“ hovorí.

V Čičmanoch sa ráno jedličkou, takzvaným metielkom, vymetala pec. Ešte s teplým sa bežalo i do maštale. Nech aj statok vie, že sú Vianoce. Dokonca i prvý osúch, ktorý sa v domácnosti upiekol, bol pre statok. Dávali doň oblátku, zrno a vetvičku z jedličky.

Prečítajte si aj

Prečítajte si aj Coco Chanel zanechala stopu aj v Žiline. Etnologička odkryla svet módy, zistenia ju prekvapili Čítajte

„V obciach v okolí Žiliny ženy vstávali už o polnoci, pretože keď počuli kikiríkať kohúta, pripravovali cesto na chleby a koláče a museli rozkúriť pec. Na svitaní už vyťahovali upečené chleby z pece. Tie sa poumývali čerstvou vodou, do nej sa potom pridala svätená voda a vykropili dom aj maštaľ,“ pokračuje Bárdyová.

Ako dodáva, v okolí sa piekli aj poplanúchy, rozdali ich chudobným a žobrákom. Do osúchov sa zas zvykli zavinúť sušené hrušky.

Na rohy stola sa tu kládli štyri malé chlebíky. Do jedného z nich gazdiná vložila bylinky, med, kúsok oblátky, petržlen a tri orechy. Tento chlebík sa odkladal a používal ako liek pre dobytok aj pre ľudí. Koláče z lepšej múky sa začali piecť až po prvej svetovej vojne.

Pôst aj stromček nad stolom

V oblasti Horného Považia, a teda aj v okolí Žiliny, prevládalo kresťanstvo, pričom cirkev nariaďovala dodržiavať pôst. Podľa slov etnologičky osoby v ľudovom prostredí počas dňa nejedli, aby večer videli zlaté prasa.

Uprataný a vyčistený dom ozdobovali pôvodne čečinou a nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý sa zhotovoval z najkrajších klasov.

„V prvej polovici 20. storočia sa začal aj vo vidieckom prostredí objavovať vianočný stromček. Pôvodne sa vešal na hradu nad stôl. Zdobili ho orechami, ovocím, ozdobami z papiera, pečivom, slamou a aj sviečkami. Neskôr sa stromček kládol vedľa stola. Pod stromček sa dával aj betlehem, väčšinou s papierovými figúrkami,“ spomína s tým, že dodnes sa ponecháva v dome do Troch kráľov, niekedy až do Hromníc slávených druhého februára.

„Do kúta miestnosti sa dávala slama a počas celých sviatkov členovia rodiny na nej spávali. Po Vianociach ňou podstlali koňom a kravám. Do kúta v izbe postavili obilný snop, aby bola nasledujúci rok dobrá úroda.“

Symbol budúcej prosperity

V domácnosti sa venovala pozornosť i úprave štedrovečerného stola a jedlám. Stôl bol považovaný za symbol prosperity. Nesmel na ňom chýbať chlieb. Taktiež sa naň dávali jedlá pripravené na večeru, miska s plodinami, ktoré sa v hospodárstve urodili, a sviečka, ktorá sa často vložila do hrnčeka s obilím.

Možno vás zaujme

Možno vás zaujme Stal sa ikonou žilinských ulíc. Záhadný pútnik denne zbiera peniaze, málokto tuší, kde končia Čítajte

Obilie zo štedrovečerného stola sa na jar vysievalo ako prvé. Na stôl sa dávali aj peniaze skrývané pod obrus. Neskôr aj šupiny z ryby. Nesmel však na ňom ležať nôž, z jedla si ľudia len odlamovali. „Pred večerou hodili pupáčik do studne, aby bol dostatok vody. Taktiež sa pred večerou pozametalo a slobodná dievka vyniesla smeti na krížne cesty a čakala, odkiaľ zašteká pes. Tam sa totiž mala vydať,“ hovorí o miestnych zvykoch etnologička Považského múzea.

Podľa jej slov ľudia často obkrútili nohy stola reťazou, na ktorú dali zámok. Išli pritom o znak súdržnosti a zdravia rodiny. „Existovala predstava, že na štedrú večeru chodia aj duchovia zomrelých predkov, a tak sa chystal tanier aj pre nich. Niekde zvykli deťom hovoriť, že je to tanier pre Ježiška,“ podotýka Adriana Bárdyová.

Etnologička Adriana Bárdyová o sviatočných jedlách:

Čo sa týka samotných jedál, ktoré sa konzumovali počas štedrej večere, boli to predovšetkým jedlá z obilnín, strukovín, kapusty, ovocia, často sa používal aj mak a cesnak.
Na Vianoce sa napiekol dostatok koláčov i pečiva a zabezpečili sa alkoholické nápoje – pálenka, hriate a víno, ktoré sa ponúkali hosťom a koledníkom.
Štedrý deň bol považovaný za deň nového počiatku a pre ľudí mal magický význam. Preto sa príprave štedrovečernej hostiny venovala patričná pozornosť.
Charakter jedál, jej poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Na Hornom Považí boli typickými štedrovečernými jedlami najmä polievka z kyslej kapusty, hrachu, šošovice, fazule. Niekde sa pridávali sušené huby alebo ovocie. Rozšírené boli aj múčne jedlá – plnené pirohy alebo opekance.
Pripravovali sa z upečených šúľkov cesta, ktoré sa nakrájali na menšie kúsky a zaliali teplým mliekom a posypali makom alebo poliali medom. Vianočné koláče a pečivo mali rôzne názvy aj tvar. V našom regióne to boli spomínané opekance alebo pupáky.
V Čičmanoch sa podávali pupáčiky s makom a bryndzou. S makom preto, aby bolo všetkého ako maku, a s bryndzou – aby kravy a ovce dobre dojili. Pupáčiky sa šúľali deň vopred. Robili sa dlhé, aby boli dlhé aj klasy obilia.
Štedrá večera sa začínala modlitbou, ktorú predniesol najstarší člen rodiny a želaním pokojných sviatkov celej rodine. Potom rozdal oblátky, potrel ich medom a cesnakom a dal každému. S medom – aby boli dobrí, a cesnakom – zdraví. Deťom sa robil na čelo medom krížik. Od večere sa nesmelo postaviť, pretože by husi na hniezde nesedeli.
Hlavný chod tvorili polievky – kapustnica s hríbami, hrachová alebo fazuľová polievka so sušenými slivkami. Nasledovali opekance s makom, krupicová kaša, nazývaná „Ježiškova kaša“ a ryba.
V niektorých obciach sa na štedrú večeru varila hustá omáčka zo sušeného ovocia a húb.
Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené a tiež orechy.
Štedrá večera sa končila modlitbou.