ŽILINA. Prostredníctvom módy odkryla príbeh mesta aj životný štýl jeho obyvateľov v medzivojnovom období. Etnologička JÚLIA MARCINOVÁ vydala knižnú novinku, ktorá je pre komplexné zachytenie problematiky unikátna.
„V archíve je naozaj mnoho nikdy nepublikovaných materiálov, a preto mi prišlo vhodné vydať spracovaný obsah aj knižne. Rozhodla som sa nad ním viac potrápiť a odborný jazyk pretransformovať do čitateľnej a pútavej verzie vhodnej pre laikov,“ vysvetľuje autorka, ktorá ľudí vovedie do sveta elegancie i krajčírskych salónov ovplyvnených svetovou módou.
Marcinová pritom zachytáva i bežný kolorit mesta, ktorý bol pre Žilinu príznačný práve v čase, keď patrila k dôležitým priemyselným a obchodným centrám Európy. A to aj vďaka textilnému priemyslu.
Júlia Marcinová opísala svet módy v Žiline. (zdroj: Vydavateľstvo Artis Omnis)Naposledy ste vydali úspešný román, využili kreativitu a zachytili príbehy ľudí. Tentoraz ide o knihu plnú faktov. Ku ktorej tvorbe máte bližšie? Dala vám táto faktografia zabrať?
Oboje dáva zabrať iným spôsobom. Pri románe som skôr pátrala po rodinných líniách, pričom mi veľa času zabrala ich kompletizácia, navyše aj v spojitosti s faktografiou. Etnológa som v sebe predsa len nezaprela.
Táto kniha, Svet módy a elegancie, bola zas špecifická tým, že som k téme písala dizertačnú prácu, úspešne obhájenú v roku 2021. Tvorila som ju v náročný covidový čas, keď boli zatvorené múzeá aj archívy. Otvorili ich až mesiac pred odovzdaním mojej práce, celé týždne som od rána do večera žila len nad počítačom, dokumentmi a kompletizáciou všetkých vyskúmaných informácií.
Aj tradičné mení na zdravé. Mladá Ema upravuje recepty, aby inšpirovala k zdravšiemu životu Čítajte V archíve je naozaj mnoho nikdy nepublikovaných materiálov, a preto mi prišlo vhodné vydať spracovaný obsah aj knižne. Rozhodla som sa nad ním viac potrápiť a odborný jazyk pretransformovať do čitateľnej a pútavej verzie vhodnej pre laikov.
Ďalej sa dočítate aj:
- ktoré zistenia prekvapili aj Júliu Marcinovú,
- čím bolo špecifické medzivojnové obdobie,
- aké podniky boli najviac vychýrené,
- ako vyzerali odevy vrátane športových.
Dizertačná práca bola teda základom. Okrem archívu, z akých iných zdrojov ste pri nej čerpali?
Etnológia je okrem pátrania v literatúre a archívoch, samozrejme, aj o rozhovoroch s informátormi. Podarilo sa mi stretnúť s niekoľkými osobami, ktoré mali veľmi živé spomienky na svojich rodičov, prípadne starých rodičov žijúcich v medzivojnovom období, od ktorých som sa dozvedela skutočne početné nové a zaujímavé informácie.
Časti z rozhovorov som priamo v publikácii aj odcitovala, čo dá podľa mňa obsahu vždy vyššiu výpovednú hodnotu. Tieto stretnutia som realizovala ešte cez obmedzujúcu pandémiu, v súčasnosti som ich ale pre nedostatok času už viac nerozširovala, využila som pôvodnú verziu.
Fotografia z 20. rokov 20. storočia z archívu Miroslava Pfliegla. (zdroj: FB Potulky starou Žilinou)Dozvie sa z nej niečo nové aj rozhľadený Žilinčan? Prekvapili niektoré zistenia aj vás?
Samozrejme, aj ja som sa dostala k celkom nevídaným informáciám. Napríklad v roku 1927 vyšiel časopis Nový svet, ktorý bol venovaný Žiline a rozoberanému historickému obdobiu. Boli v ňom vypísaní kožušníci, krajčíri, modisti či obchodníci, ktorí v tom čase viedli svoje podniky a módne domy. Obsahoval navyše reklamy, čo mi pri práci značne pomohlo, z roku 1927 som našla zaznamenané všetky potrebné údaje.
Ako som sa dokonca dopátrala, na území mesta bolo vtedy 77 krajčírov. Neuveriteľné číslo. Boli pritom úplne vyťažení. V archíve som sa dokázala dostať napríklad aj k informáciám o tovarišoch, majstroch a učňoch, o ich počte, dobe zaúčania aj dôvodoch ich odchodu a ďalšieho smerovania. Podobný prehľad nebol publikovaný ešte nikde.
Ani celková téma módy v spojitosti s medzivojnovým obdobím zrejme v takomto komplexe spracovaná nie je.
Presne, v spojení s danou dobou nenájdeme takýto súhrn vôbec. I samotnej móde či urbánnej, teda mestskej etnológii sa všeobecne venuje málo priestoru. Kolegovia z iných miest už podobné publikácie tvorili, má ich Banská Bystrica, Trenčín či Bratislava. Nášmu mestu ale podobná kniha chýbala, a preto som rada, že jej vydanie tunajšie vydavateľstvo podporilo a zároveň zaradilo do knižnej edície Potulky starou Žilinou.
Podchod pod Rondlom už nie je hanbou mesta. Prešiel úpravami a priniesol technologické vychytávky Čítajte Prečo ste sa rozhodli módu v súvislosti so Žilinou zobraziť práve v medzivojnovej etape?
Bola veľmi rozmanitá, dokonca nazývaná až ako extravagantná, móda bola dynamická, formovali ju vplyvy z rôznych častí sveta, vrátane Francúzska a známej Coco Chanel. Obchodné cesty priniesli svetovú módu až k nám.
Celé obdobie si pritom naozaj dovolím zhrnúť pojmom elegancia, vyznačovali sa ňou ženy aj mužská časť obyvateľstva. I keď spomínam viaceré spoločenské vrstvy, je evidentné, že najbohatší si dávali odevy šiť do drahých salónov, často sa prezliekali, investovali do vzhľadu a bohatého šatníka ťažké peniaze. Stredná vrstva obyvateľstva ale popri nich nezaostávala, oblečenie si síce dávala vyrábať z lacnejších materiálov, no rovnako sa držala preferovaných strihov a aktuálnych módnych štýlov.
