ŽILINA. Je možno najznámejším slovenským športovcom histórie. Ľudia ho poznajú vďaka húževnatosti, bojovnosti a víťaznej mentalite. Má aj jedinečný humor.
Cyklista Peter Sagan pred polrokom definitívne zosadol zo súťažného bicykla. V súčasnosti si zaslúžene užíva život po kariére.
Za dlhé roky ovplyvnil mnohých športovcov i bežných ľudí. Momentálne sa snaží zapôsobiť aj na deti v knižnej publikácii Peter Sagan: Frajer na bicykli.
Osemdesiatstranová knižka má desať kapitol, v ktorých sa píše o jeho reálnych príbehoch. Sú motivujúce i zábavné.
Kniha je doplnená o milé a vtipné ilustrácie, ktoré vystihujú osobnosť rodáka zo Žiliny. Prečítajte si krátke úryvky z knižky.
Dieťa, čo skôr jazdilo, než chodilo
Začalo sa to takmer naraz. Práve vtedy, keď krajina, ktorá sa nazýva Slovensko, zažívala nové, dnešnými slovami – slobodné časy. Rovnalo sa to malému zázraku. A malý zázrak, no v úplne inej podobe, privítali aj v rodine Saganovcov v Žiline.
Mame Helene a ocovi Ľubomírovi sa narodilo štvrté dieťatko. A bol to chlapec. Najmladší synček dostal meno Peter.
Rástol ako z vody. Netrvalo dlho a už ho bolo treba podopierať, lebo sa pýtal na nôžky. Pomaličky nimi prepletal, ťapkal, dupkal, občas sa zamotal, žuch!, a už bol na zemi. Nič to. Postavil sa a skúšal to znova.

Najmä ak bolo na dosah nevídané čudo. Stálo opreté o stenu a priťahovalo ho ako magnet.
Až svitol deň, keď sa chlapček bezpečne dotackal k záhadnej mašinke. Uchopil ju za drobné výčnelky, nasadol a silno sa odrazil. A čuduj sa svete, stroj sa pohol a on s ním. Na chlapcovej tvári sa objavila pravá, nefalšovaná radosť.
A tak sa stalo, že skôr ako vedel poriadne chodiť, naučil sa jazdiť na odrážadle. Vôbec mu neprekážalo, že bolo ružové. A tiež staré a ošúchané. Bolo po sestre. Zaujímalo ho len to, že na ňom mohol rýchlo prefrčať po byte.
Chlapec z inej planéty
Na jedných pretekoch, keď už sa blížil štart a chlapci boli nastúpení pekne jeden vedľa druhého, zavládla bezstarostná nálada. Po svojom boku totiž nevideli žiadneho zo Saganovcov.
„Dnes máme šancu vyhrať!“ zakričal jeden. Bola to však predčasná radosť. „Už sú tu, aha,“ povzdychol si druhý mládenec a ukázal na blížiacu sa bandu.
Bojovná nálada pretekárov bola fuč. Do ich tvárí sa vkradol smútok. Akoby vopred vedeli, že zdolať chlapcov zo Žiliny je nemožné.
Iné to nebolo dokonca ani vtedy, keď si Peťo požičal bicykel od sestry. To je teda príbeh! Peter predal cez inzerát svoj starý cajgel. Objednal si nový, ale ten nie a nie doraziť.

„Čo budem robiť? Zajtra mám preteky. Nemôžem sa vzdať,“ vravel si. „Mám to! Požičiam si bicykel od sestry,“ vykríkol so šibalským úsmevom.
To ste mali vidieť! Keď na druhý deň prechádzal so starou rárohou popri súperoch, robili si z neho posmešky. Niektorí si mysleli, že len žartuje, keď ide súťažiť na bicykli, ktorý kúpite v hypermarkete vedľa potravín.
Peťko si z toho nerobil ťažkú hlavu. Naopak. Ešte viac ho to vybudilo. „Počkajte, ukážem vám!“ zamumlal.
Život bez sladkostí
Onedlho zamieril do talianskeho tímu Liquigas. Keď si tréneri prechádzali výsledky jeho kondičných testov, užasli. „Toto sme tu ešte nemali. To nie je možné!“ rozhadzovali rukami.