ŽILINA. Popri vlastnej vyťaženosti pomáhajú rovesníkom z Ukrajiny plniť si sny. Skupina dobrovoľníkov zo žilinských škôl pravidelne pomáha tínedžerom, ktorých od vytúženého napredovania delí najmä slovenský jazyk. Jeho zvládanie dokáže ovplyvniť ich prijatie na stredné školy.
Napriek ťažšej situácii totiž ambície ukrajinských detí nevyhasli, pre získanie vyššieho vzdelania chcú zabodovať v deviatackom testovaní aj na prijímacích skúškach.
Klubovňa – žilinské centrum Človeka v ohrození, im preto vďaka projektu Skutočný darček poskytlo priestor na doučovanie. Pri veľkom záujme detí by ale zamestnanci zariadenia pokryli hodiny len ťažko. Prišli teda s nápadom prínosným z viacerých strán.
Ukrajincom pomáhajú žilinskí gymnazisti
Ukrajinské deti doučujú dobrovoľníci a dobrovoľníčky z troch žilinských gymnázií. Na Varšavskej, Hlinskej ulici a Bilingválneho gymnázia T. Ružičku.
Za aktivitu mali primárne získať medzinárodne uznávaný certifikát, ako však sami potvrdzujú, časom nadobudli oveľa viac. Niektorí si zvýšili sebavedomie, ocenili vlastné výhody, nadobudli priateľské vzťahy.
Zneužíval ju otec, matka zasa bila. Manželia Leitmanovci sa postavili proti násiliu, vybudovali centrum Čítajte „Viaceré deti z Ukrajiny sedia v škole na hodinách ticho, boja sa pýtať, ak nerozumejú. Odpozorovali sme, že pokiaľ ich učia mladší, reagujú prirodzene a nemajú problém sa na nejasnosti pýtať. Snažia sa naučiť čo najviac, chodia k nám pravidelne a sami od seba. Nemusíme im nič pripomínať,“ hovorí Nina Gubišová zo žilinskej pobočky Človeka v ohrození.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo hovoria tunajší žiaci o neférovosti,
- s čím majú ukrajinské deti najväčšie problémy,
- ako Ruska začala doučovať Ukrajinku,
- prečo viaceré deti navštevujú školy v oboch krajinách.
Medzitým sa k nej po skončení doučovania pristavuje jeden z ukrajinských žiakov s tým, či sa k ním na ďalšiu hodinu môže pridať aj jeho kamarát.
Klubovňa je otvorená všetkým záujemcom. Dopyt po vzdelávaní je pritom vyšší než priestorové kapacity. Aktuálne sa v nich strieda osem štvorčlenných skupín a sedemnásť dobrovoľníkov zo Žiliny.
Slovenský jazyk ich limituje
S matematikou a slovenským jazykom im pomáha aj 15-ročný Jakub Gubiš z Gymnázia Varšavská. Doučuje ich každý piatok, hoci ako mnohí iní dobrovoľníci, ani on nemá času nazvyš. Motivácia však spravila svoje.
„Môj záujem o dobrovoľníctvo sa začal, keď sa k nemu pridala aj mama. Postupne som si čoraz viac uvedomoval, ako sú dospelí aj deti obmedzovaní pre slovenčinu. Je neférové, že sa majú jazyk naučiť za rok, kým my sme si ho osvojovali desaťnásobne dlhšie,“ rozpráva pred odchodom na volejbalový tréning v Púchove. Popri škole, krúžkoch aj zápasoch venuje Ukrajincom tri hodiny týždenne.
„Najskôr som si myslel, že len budeme prechádzať testy a preberať gramatiku, ale všimol som si, že nerozumejú ani niektorým podstatným slovám, pokiaľ sa nepoužívajú v bežnej komunikácii. A sú komplikované vysvetliť, napríklad výrazy ako podnet, výnos, obrat,“ približuje.
Žilinský región zápasí s čiernym kašľom. Epidemiológovia zdôrazňujú dôležitosť očkovania Čítajte Ako dodala dobrovoľníčka Lucia Barančeková, na hodinách slovenčiny majú najväčšie problémy s dĺžňami a písaním i/y. Zvykne im navyše vysvetliť aj matematiku a pripravuje ich na úlohy v monitore.
