BYTČA. Bytčiansky kaštieľ v centre mesta je opäť bližšie k plánovanej obnove. Precízny výskum potrebný pre vyhotovenie projektovej dokumentácie napreduje. Odborníci sa mu venovali už štvrtý rok.
„Vzhľadom na význam objektu je dôležité dôkladné poznanie stavebnej histórie kaštieľa. Čím lepšie ju poznáme teraz, tým je menej pravdepodobné, že neskôr obnovu zásadne ovplyvní nový nález,“ hovorí o prístupe Vladimír Majtan zo žilinského Krajského pamiatkového úradu.
Výskumy napokon ovplyvnia budúcu podobu, dispozíciu aj funkciu jednotlivých priestorov.
Štvorkrídlový objekt s arkádovým nádvorím, šesťposchodovou vežou a kruhovými baštami bude aj naďalej sídlom Štátneho archívu. Miesto však naberie celkom nový vzhľad.
Ako podklad pre projektovú dokumentáciu bude slúžiť aj výskumná správa zahŕňajúca poznatky archeológov. Za roky 2021 a 2022 ich zosumarizovali v správach, ktoré majú spolu vyše 780 strán. Zostáva im spracovať ďalšie dve sezóny.
V exteriéri je výskum hotový
Tento rok ukončili základný výskum v exteriéroch. Informovala o ňom vedúca výskumného tímu Zuzana Staneková.
„Počas štyroch sezón sme skúmali najmä nádvorie a vybrané plochy medzi kaštieľom a hradbou. Čakáme, či sa podarí celkom odsťahovať štátny archív, čím by sa uvoľnili interiéry v prízemí. V týchto miestach by potom bolo možné realizovať ďalšie vykopávky,“ približuje archeologička Staneková.
Vďaka nim by azda konečne rozlúskli, koľko mal kaštieľ pivníc. Súčasné výsledky totiž potvrdzujú, že pivnice nie sú len pod západným krídlom a časťou východného traktu. Boli rozsiahlejšie.
Coco Chanel zanechala stopu aj v Žiline. Etnologička odkryla svet módy, zistenia ju prekvapili Čítajte Poslednú sezónu zároveň dokončili skúmanie sondy na nádvorí. Otvorili ju ešte v lete 2023, kedy narazili na zaujímavé vrstvy. Súviseli so zánikom vežovitého objektu, ktorý stál v mieste dnešného nádvoria na konci stredoveku. Miesto však celé preskúmať nestihli, sondu zazimovali a začiatkom uplynulého leta sa k nej vrátili.
Ďalej sa dočítate aj:
- aké novinky odkryli archeológovia,
- ako pokročil reštaurátorsky výskum,
- čo prezrádza krov kaštieľa,
- ako by sa mohol zmeniť vzhľad objektu.
„V teréne sme opäť strávili takmer dva mesiace. Počas nich sme doskúmali nielen drevené konštrukcie z minulého roku, ale objavili sme aj drevozemnú hradbu a fragment muriva dosiaľ najstaršej stavby, na ktorej bola veža i časť hradby postavená,“ pokračuje Staneková.
Práce sa predĺžili
Hoci sa výskumníkom darí, vopred stanovený harmonogram sa naťahuje. Keď v roku 2021 začali plánovať výkopové práce, hovorilo sa o troch až štyroch mesiacoch.
Dnes majú za sebou zhruba 11 mesiacov prác v teréne. Ďalšie mesiace budú výsledky sumarizovať a roky spracúvať tak, aby ich bolo možné publikovať a predstaviť verejnosti cez výstavy.
„Pre tieto potreby je nutné zrekonštruovať nádoby, konzervovať kovové predmety, určiť vzorky driev, pripraviť modely, rekonštrukcie a tak ďalej. To všetko sú procesy, ktoré vyžadujú čas, a nie je ich možné významne urýchliť,“ informuje vedúca výskumu z Považského múzea. Prvá výstava je naplánovaná na rok 2026.
Navrhnú rekonštrukciu mosta
Okrem iného sa im počas výskum podarilo odkryť novinky týkajúce sa už stojaceho kaštieľa.
„Napríklad sme preskúmali takmer všetko, čo zostalo z padacieho mosta medzi bránkou a vežou. Dnes už vieme, že padací most kolískovej konštrukcie nechal pôvodne postaviť František Turzo,“ popisuje vedúca archeológov. Repliku mosta by radi zrekonštruovali, rozhodujúce je však slovo pamiatkarov, projektantov a ministerstva vnútra. Pamiatku totiž spravuje.
„My môžeme dať odporúčania, ktoré písomne ukotvíme v správe z výskumu. Určite touto cestou navrhneme v náznaku vytiahnuť pôdorys veže na úroveň dlažby nádvoria a tiež realizovať funkčnú rekonštrukciu padacieho mosta v prejazde veže,“ pokračuje Staneková.
Stopy viacerých období
Ako podotkol pamiatkar Majtan, v objekte by sa mali v budúcnosti prelínať viaceré stavebné fázy.
„Ide o živý a vyvíjajúci sa objekt. Určujúcou etapou je renesančná Turzovská prestavba staršieho objektu, v rámci ktorej rozlišujeme i fázu realizovanú Františkom Turzom a neskôr jeho synom Jurajom. Zohľadňujeme aj následné úpravy Esterházyovcov a rodiny Popperovcov, ktorých prestavby sa prejavia najmä v rámci interiéru,“ dodáva Majtan.
Stovky ľudí vystúpili na Lietavský hrad. Pomohli dobrej veci Čítajte Ako približuje, Popperovci trámové stropy v 19. storočí prekryli omietnutým doskovým záklopom. V miestnostiach, kde neobjavili staršiu renesančnú maliarsku výzdobu, odprezentujú aj tú mladšiu popperovskú, takzvanú šablónovú.
