Dlhé roky bol v reprezentácii jednotkou na ľavom kraji obrany. Pričom to nikdy nebola úplne jeho pozícia. Hrával cez nohu. Takmer vždy si svoju úlohu zastal. Na ihrisku je tvrdý a nekompromisný, v súkromí príjemný a zábavný.
„Rozhovor? Môžeme. Idem sa na to postaviť, lebo som trošku driemkal. Na štadióne máme oddychovú miestnosť. Hmm. O päť minút zavolám, idem si spraviť kávu,“ začal telefonát TOMÁŠ HUBOČAN.
Slovenský futbalista má za sebou bohatú zahraničnú kariéru. Na jej sklonku sa vrátil tam, kde vyrastal. Do MŠK Žilina.
„Futbal ma stále baví, som zdravý a medzi chlapcami v kabíne mladnem,“ poznamenal 39-ročný obranca.
Kto je v Žiline najväčším zabávačom v kabíne?
Teraz sa momentálne smejem najviac na heftoch nášho vedúceho Maja Vargu. Určite by som mu udelil ocenenie vtipálek mesiaca.
Bývalí spoluhráči z reprezentácie často vraveli, že vy ste tým, kto ich najviac rozosmeje. Čím to je?
Povedali moje meno? To vôbec netuším, prečo. Rád sa zabávam, smejem a nebojím si urobiť srandu aj sám zo seba. Možno preto. Nemyslím si však, že som extrémne vtipný človek.

Máte tridsaťdeväť. Je zábava v kabíne a podpichovačky medzi spoluhráčmi jednou z vecí, ktoré vás držia pri futbale?
Nie je to hlavný dôvod, prečo ešte hrám futbal. Podpichovačky patria k futbalu. Od mladých si niekedy vypočujem aj narážky na môj vek. Inokedy keď som unavený, tak ma aj podržia, že sa cítia podobne, aby som si nerobil starosti. Vraj sa mám ešte zahryznúť.
Aký je teda hlavný dôvod, aby ste išli každý deň na tréning a tvrdo dreli?
Je jednoduchý, stále ma to baví. Dôvody sú viaceré, ale najhlavnejší je moja láska k futbalu. A potom aj celý program, ktorý k tomu patrí. Najdôležitejšie je, že mi moje zdravie dovolí, aby som stále mohol behať po ihrisku.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- Ako vnímal svoj prestup do Zenitu Petrohrad za 3,8 mil. eur.,
- vyplácali ho v Rusku v hotovosti a nosil domov peniaze v igelitke,
- prečo pred piatimi rokmi uvažoval nad koncom kariéry,
- aký bude zápas jesene proti Slovanu a koho sa najviac bojí,
- ako spomína na reprezentáciu a prečo sa do nej opäť vrátil,
- prečo sa o seba nestará toľko ako Kucka či Pekarík.
Športový manažér Karol Belaník povedal s odľahčením, že vám stačí, aby ste dostali peniaze na benzín a réžiu. Je to tak?
Áno, peniaze pri mojom návrate nezohrávali žiadnu rolu. Mojou motiváciou sa bolo vrátiť do Žiliny, kde som vyrastal, aby som sa ešte tešil z futbalu.
V minulosti mali mladí futbalisti veľký rešpekt voči starším hráčom. Platí to aj v súčasnosti? Žartujú mladíci aj na úkor skúsenejších hráčov?
Je to teraz také pozvoľnejšie. Rešpekt voči starším hráčom majú, ale aj ja mám rešpekt voči mládeži. V minulosti to bolo určite iné, teraz je ten rešpekt obojstranný.
S profesionálnou kariérou ste začínali, keď ešte niektorí vaši spoluhráči neboli na svete. Aké je to zdieľať kabínu s tínedžermi?