ŽILINA. Klobásy, jaternice či tlačenka. Aj tieto pochúťky svietia v ponukách predaja na sociálnych sieťach v rámci Žilinského či Bytčianskeho okresu. Rozbehla sa zabíjačková sezóna a s ňou aj produkcia mäsových pochúťok zo zakáľačky.
Ponuky prichádzajú nielen zo strany miestnych mäsiarov, ale aj domácich výrobcov. Hoci ich produkty obyvateľom chutia a zohnať ich dokážu za nižšiu cenu, kúpou od neregistrovaných spracovateľov môžu ohroziť svoje zdravie. Predaj mäsových pochúťok z domácej zabíjačky navyše povolený nie je.
Táto nelegálna činnosť ale podľa Slovenského zväzu spracovateľov mäsa prekvitá. Na tému poukazujú hlavne z pohľadu bezpečnosti konečného spotrebiteľa.

Aj klobáska vie byť rizikom
„O produktoch nelegálnych výrobcov nevie zákazník vôbec nič. Takýto výrobca nie je žiadnym spôsobom kontrolovaný, nemusí spĺňať žiadne hygienické predpisy, výroba jeho produktov môže prebiehať v nevyhovujúcich priestoroch a veľkou otázkou je aj samotný pôvod suroviny,“ spomína riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai s tým, že na rozdiel od schválených producentov nemusia spĺňať legislatívne požiadavky na testovanie výrobkov.
Rizikový môže byť aj proces údenia, ktorý väčšinou neprebieha v kontrolovaných podmienkach. Ako uvádza Štátna veterinárna a potravinová správa, najrizikovejšia je tradične vyrábaná domáca klobása zaúdená studeným dymom, keďže má ísť o tepelne neopracovaný produkt.
„Ďalšou otázkou je samotné označovanie takto vyrobených mäsových výrobkov napríklad z pohľadu výskytu alergénov. V takýchto prípadoch spotrebiteľ má síce prísľub ,domácej kvality‘, mnohokrát však ani netuší, čo si vlastne kupuje,“ pokračuje Forrai.
Internet im praje, kľúčový je spotrebiteľ
Apeluje, že takíto výrobcovia ponúkajú svoje tovary pod zámienkou domácej kvality a výroby hlavne na sociálnych sieťach.
„Kontroly internetového predaja sú vykonávané príslušnými RVPS ako plánované kontroly, v niektorých prípadoch spojené aj s odberom vzoriek a v zanedbateľnom percente (4 %) aj na základe podnetu,“ približuje Michaela Virgalová, vedúca odboru hygieny produktov živočíšneho pôvodu ŠVPS SR.

Kvôli eliminácii čierneho predaja môže byť pritom kľúčový prístup a záujem spotrebiteľa. „Riešením by zároveň mohli byť aj nárazové kontroly nelegálnych výrob na základe podnetov občanov, pretože často sa nám stáva, že náš zväz kontaktujú osoby, v ktorých okolí sa takáto nelegálna výroba nachádza a jej nelegálna činnosť ich obťažuje pri bežnom živote,“ spomína Forrai.