Rezbárska škôlka v knižnici

ť. V súčasnosti prebieha výstava ich prác v priestoroch Mestskej knižnice v Žiline.

Aká dlhá je rezbárska tradícia v Štiavniku?
Tradícia je tu od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Začínali ju insitní rezbári, napríklad Blažek, Valušík, Hraboš, Kršiak, alebo Čupec. Títo sa prepracovali medzi insitnú špičku v bývalom Československu. Ja to robím od svojich dvanástich rokov. Dostal som sa k tomu tak, že kňaz, ktorý trávil v Štiavniku celý život, videl, že pekne kreslím. Pozval ma na faru, dal mi základné náradie a pokyny. Postupne som sa prepracoval, že sa mi to stalo povolaním.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste založili rezbársku škôlku?
Samotné zdravotné problémy, ktoré mám. Niekoľkokrát mi operovali chrbticu, mám aj ochrnutú nohu. Uvedomil som si však, že nie som na tom takto sám. Mnohí majú oveľa horšie problémy ako ja. Vtedy som dospel k názoru, že čím viac urobím pre druhých, tým to bude väčšie uspokojenie aj pre mňa.

Pre koho je táto škôlka vytvorená?
Pre deti od dvanásť – trinásť rokov. Chodia tam do tých pätnástich, ale máme aj tridsať ročných, záujem má dokonca aj jeden sedemdesiat ročný dedko. Čo má veľmi teší, ale neviem, ako to budem riešiť. Priestor chceme dať každému. Chodia sem aj postihnuté deti. Ja dochádzam aj do Špeciálnej školy v Bytči, kde vediem rezbársky krúžok. Samotná škôlka má sídlo v Štiavniku, v rámci projektu však chodím do škôl a na prednášky.
Čo sa týka námetov. Vychádzate z folklóru, alebo aj vy zadávate nejaké vzory?
Je to vybudované na základe ľudových tradícií, ale neskôr, keď dieťa začne dozrievať, musíme rešpektovať jeho umelecké cítenie. Máme už dvoch študentov na stredných umeleckých školách, určite vychováme niekoľko dobrých sochárov, rezbárov a hlavne dobrých ľudí.

Kde prezentujete svoje výrobky?
Po celom Slovensku. Na november a december máme dohodnutú výstavu v Rakúsku. Boli sme v Poľsku a Česku. Bohužiaľ, niekedy sme lepšie prijímaní v okolitých štátoch ako doma. Na výstavách je hlavným cieľom prezentovať prácu rezbárskej škôlky. Niekedy je to však ťažšie s ľuďmi, keď vás neprijme okolie. Nejde o mňa, ale o tie deti, za ktoré sa snažím niečo vybojovať. Okolie sa k tomu často stavia chrbtom. Či už ide o predstaviteľov obce alebo najbližších susedov.