Pestovanie húb v našich podmienkach nie je ešte veľmi rozšírené. Vášnivý hubár Peter Babic z Bytče sa mu však venuje už niekoľko rokov a dosahuje
veľmi dobré výsledky.
„Prvé huby začali pestovať vo Francúzsku v roku 1 600 a boli to šampiňóny. Zaujímavé je to, že šampiňón je huba, ktorá sa pestuje náročne. Oveľa jednoduchšie huby sa paradoxne začali pestovať až neskôr. U nás sú to najmä hliva ustricová a šampiňón. Ostatné druhy húb pomenej, aj keď sa pestovať dajú,“ hovorí Peter Babic. Ten sa k pestovaniu húb dostal akosi prirodzene. „Keď sa človek začne zaujímať o huby, začne zbierať aj také, ktoré predtým nezbieral. Ja som dokonca huby začal sám na sebe skúšať. Keď mi totiž nemal kto poradiť a na 90 percent som si bol istý, že huba je jedlá, udusil som ju a vyskúšal. Kamaráti sa smiali, keď som im hovoril, že večer sa pomodlím a ráno sa buď zobudím alebo nezobudím. Všetky však boli dobré a jedlé. Keď už som zbieral huby vo veľkom, povedal som si, prečo by som ich nevypestoval? Je to predsa bežná vec a doplnok voľne rastúcich húb. Ak nie sú v prírode vhodné podmienky, tak si ich vytvoríte a jedlé chutné huby môžete mať aj v čase, keď sa v prírode nevyskytujú,“ hovorí P. Babic. Sám začal s hlivou ustricovou a spočiatku sa mu veľmi nedarilo. „Bolo to v roku 1993 a nemal som skúsenosti. Najväčší problém bol zabezpečiť dostatočnú vzdušnú vlhkosť. To som vtedy nevedel, a tak som mal len tri trsy a vyschlo mi to. Nevzdal som sa však a začal som sa vzdelávať. Začal som pestovať aj iné druhy hlivy, ktoré na Slovensku nie sú až natoľko známe,“ hovorí dnes už skúsený pestovateľ. Teraz si vie dopestovať aj také druhy, ktoré inde len tak ľahko nezoženiete. Napríklad japonskú ši-take. „Slovenský názov je húževnatec jedlý a je to vynikajúca jedlá huba, ktorá je veľmi cenená. Je oveľa drahšia ako šampiňón, či hliva. Bežne sa nepredáva, ani nepestuje, dá sa však kúpiť sadba. Ja som ju zohnal na Agrokomplexe v Nitre.“ Dopestovať si huby však nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. „Je to dosť pracné a najpracnejšie je vypestovať šampiňón, ak si chce človek sám pripraviť substrát. Je potrebné dodržiavať určité zásady. Aj pri pestovaní hlivy musíte mať čistú slamu, preparovať ju horúcou vodou, nechať vychladnúť, vodu vypustiť, substrát vybrať, čistými rukami premiešať so sadbou a natlačiť naspäť do vreca. To sa zaviaže cez vatovú zátku a urobí sa pár vpichov. Vrecko sa uloží na teplom mieste a nechá sa prerastať tri týždne až mesiac. Potom sa vyberie do priestoru, kde je vysoká vzdušná vlhkosť, vhodná teplota a svetlo. Najlepšie je umiestniť ho do fóliovníka. Rodí v troch až štyroch vlnách a prvé dve bývajú veľmi bohaté,“ hovorí Peter Babic. Okrem tohto intenzívneho a rýchleho spôsobu pestovania húb však existuje aj iný, extenzívny. Pri ňom sa huby vysádzajú na drevené kláty a tie potom plodia aj niekoľko rokov. „Ja mám vysadenú šupinačku menlivúm, hlivu miskovitú a kotúčovú, polničku topolovú, golierovku slamomilnú a plamienku zamatovohlúbikovú, ktorá rodí aj počas zimy. Rád by som si vytvoril hubársku záhradu. Chcel by som vypestovať aj vatovec obrovský. Sadbu som získal z výskumného projektu, bežne ju totiž nezoženiete. Je to rarita, pretože na Slovensku ho určite ešte nikto nepestuje.“ Peter Babic má z húb najradšej polievku. „Najlepšia je z plávky modrastej a pridajú sa kuriatka a rýdzik surovičkový. Rovnako mám však rád aj kapustnicu so sušenými hubami. Každá pestovaná huba sa hodí na niečo iné. Hliva je dobrá na polievku, výborné sú sterilizované alebo v octovom náleve, môžu sa zmraziť. Šampiňón je veľmi dobrý vyprážaný. Na sušenie sa však moc nehodia. Zato však majú liečivé účinky. Ši-take, aj hlivy majú protirakovinové účinky, sú vhodné na bezlepkovú diétu a aj pre cukrovkárov. Japonci dokonca zistili, že hliva ustricovitá pôsobí aj proti vírusu HIV,“ hovorí Peter Babic, ktorý pestovanie húb odporúča každému, koho to baví. „Je to trošku náročnejšia operácia, ako pestovanie zelených rastlín, ale dá sa to zvládnuť a dosiahnuť potešiteľné výsledky. Pokiaľ má človek chuť a baví ho to, zvládne to každý. Sadba je veľmi lacná. U nás sa dá bežne kúpiť hliva ustricová, ktorá stojí asi 50 korún,“ uzatvoril Peter Babic.
