Ten na následky úrazu zomrel a jeho dvaja kolegovia utrpeli zranenia. Tragická udalosť, ktorú vyšetruje inšpektorát práce ako hromadný pracovný úraz, však nie je jediným problémom, ktorý pri práci vznikol. Vladimírovi Mihálikovi, ktorý býva v blízkosti výkopu, napríklad otvorené potrubie vytopilo pivnicu a zničilo tovar, ktorý tu mal uskladnený.
„V sobotu pred nešťastím skončili prácu s tým, že výkop nezabezpečili tak, ako mali. Kanál nechali otvorený, došlo k zosuvu hliny, ktorá zasypala kanál. Voda nemala kadiaľ odtekať a cez šachtu sa dostala rovno do mojej pivnice. Zničila mi registračné pásky a tovar, ktorý som tam mal odložený. Zavolal som políciu a podal trestné oznámenie. O niekoľko dní neskôr tam zasypalo a usmrtilo robotníka,“ hovorí Vladimír Mihálik. Najväčší problém je, že za situáciu nechce nikto zobrať zodpovednosť. „Jamu nechali otvorenú a nemali záujem situáciu riešiť. Bál som sa, že sa kanál znova zasype a opäť ma vytopí. Musel som sa im pomaly vyhrážať, aby to dali do poriadku. Pátral som, kto je za to zodpovedný. Pán Krajči z Doprastavu mi povedal, že oni s tým nič nemajú, že oni nemajú ani rozkopové povolenie. Zistil som si však, že je vydané na nich a mám dokonca aj jeho kópiu. Vznikla mi škoda asi 6,5-tisíc korún. Prievidzká firma síce priznala chybu, ale situáciu nechce nikto riešiť. Naproti tomu Doprastav ani nepriznal zodpovednosť. Chcel som sa s nimi dohodnúť, aby znášali polovicu škody s tým, že im odovzdám poškodený tovar. Ale nemajú snahu sa dohodnúť, ospravedlniť sa. Robia problémy. Človek by to už nechal tak, veď toho asi mali po tragickej udalosti dosť. Mám ale znova čakať, nech ma vytopí aj druhý, či tretíkrát. Ich to vôbec netrápi,“ dodal Vladimír Mihálik. Podľa našich informácii stavbu pre Severoslovenskú vodárenskú spoločnosť realizuje firma Doprastav a subdodávateľom je firma Prestav. Priamo na mieste však prácu realizovala iná firma z Prievidze. Kto je teda za všetko zodpovedný? Snažili sme sa to zistiť u vedúceho projektu ISPA Miroslava Krajčího. „Zodpovednosť za situáciu nesieme všetci a škoda sa mu uhradí,“ povedal jednoznačne Krajčí. Boli sme preto zvedaví, prečo sa tak nestalo, keď ho o to Vldimír Mihálik osobne žiadal. „Áno, pán Mihálik mi telefonoval. Lenže sem musí prísť, ja si zavolám kolegu z firmy, ktorá práce realizovala a dohodneme sa. Zatiaľ žiadne stretnutie neprebehlo. Pán Mihálik vedel, za kým má ísť a keď dotyčný neprišiel, mal mi zavolať. My sme mali veľa vybavovania v súvislosti s úrazom. Ten bol predsa dôležitejší ako peniaze. Musí mi zavolať, dohodneme sa a škodu mu uhradíme,“ dodal Krajčí. Vlado Mihálik však oponuje: „Už niekoľkokrát som kontaktoval pána Krajčího, mali sme dohodnuté stretnutie, ale ani raz naň neprišiel.“ Rovnako pochodil aj pri ďalších pokusoch o telefonát a stretnutie.