RAJEC, RAJECKÉ TEPLICE. Hoci sa o násilí na senioroch a zdravotne znevýhodnených hovorí málo, postihuje nejednu domácnosť. Reč pritom nie je len o násilí sociálnom, ekonomickom či psychickom.
„Na seniorkách je páchané aj sexuálne násilie, ktoré páchajú vlastní dospelí synovia, ktorí sa po čase vrátili z ,vandrovačky po svete‘ domov ako osamelí, rozvedení, opustení a, samozrejme, závislí na alkohole alebo iných návykových látkach. Bola som niekoľkokrát informovaná o takomto násilí od susedov či starostov,“ hovorí Anna Verešová, zakladateľka a predsedníčka správnej rady neziskovej organizácie ÁNO PRE ŽIVOT v Rajeckých Tepliciach.
Pre hanbu radšej ticho trpia
Hoci sa špecializujú najmä na pomoc ženám s deťmi, v zariadení núdzového bývania poskytli krízové ubytovanie a odborné poradenstvo aj viacerým ženám v dôchodkovom veku.
Niektoré opustili svojho manžela, ktorý ich roky psychicky či fyzicky týral. Ako potvrdila i sociálna pracovníčka Mariana Hudecová, častým agresorom sú deti vrátane dcér.

„Nedávajú im najesť, izolujú ich, nedávajú im peniaze, nechávajú ich bývať v nedôstojných podmienkach, nestarajú sa o ich zdravotný stav,“ popisuje. Napriek hrôzam svoje ťažkosti týraní seniori otvorene nepriznali. O vlastnej rodine v takomto duchu hovoriť nechcú.
„O podobných problémoch rozprávajú celkovo starší ľudia neradi. Niekedy ich berú aj ako osobné zlyhanie, keďže nedokázali vlastné deti vychovať správne. Prípadne je pre nich celá situácia príliš traumatizujúca a zahanbujúca. Pravdu radšej skrývajú a ticho trpia,“ približuje svoj pohľad riaditeľka organizácie Katarína Verešová s tým, že viacerí o konkrétnych možnostiach pomoci ani nevedia.
Dajú na rady druhých
Mladšia generácia, pohybujúca sa v online priestore, nájde vďaka lepšej dostupnosti informácií podporu predsa len jednoduchšie.
„Volala mi nedávno jedna pani z Kysúc s tým, že má dospelé deti, no jej partner sa k nej po 45 rokoch manželstva správa hrozne. Keď som jej porozprávala, aké má práva a možnosti, chcela sa utvrdiť v tom, že informácie, ktoré má z druhej ruky, sú skutočne pravdivé. Ak im dá niekto odporúčanie a správne ich nasmeruje, občas sa dokážu ozvať anonymne aj samy,“ spomína Hudecová.
Obete vyššieho veku sú v značnej miere odkázané práve na všímavosť a rady ľudí zo svojho okolia, neraz zo strany sociálneho pracovníka alebo opatrovateľa.
„Prípadne zamestnanca obecného či mestského úradu, ktorý im nosí stravu. Práve cez nich sa dostávajú informácie vonku,“ dodáva Katarína Verešová.
Človeku sa pritom nezveria počas prvého rozhovoru, téma je pre nich tabuizovaná, za situáciu sa často hanbia. Obzvlášť podstatné je budovanie vzťahu a dôvery.
Potreba väčšej pozornosti
„Je to o postupnej, cielenej práci s daným človekom, až potom sa obeť zdôverí s osobnými zraňujúcimi okolnosťami. Možno u niektorých hovoriť aj o psychosomatických dopadoch, keď sa dlhotrvajúca stresová situácia pretavuje až do zlého zdravotného stavu ohrozovanej osoby. Čo môže tiež byť očividným náznakom problému, ktorý vyplýva z násilia skrytého medzi stenami domácnosti,“ pokračuje riaditeľka.
Podľa slov sociálnej pracovníčky sa im starší ľudia ozývajú skôr s tým, že majú finančné problémy, stratili svojho blízkeho a cítia sa osamelí. Potrebujú sa s niekým poradiť a porozprávať.

O týchto skupinách sa ale podľa organizácie Áno pre život hovorí aj v súvislosti s domácim násilím málo. Kampaňou s názvom „Domáce násilie ubližuje všetkým“ chce poukázať nielen na ženy, ale aj ďalšie zraniteľné skupiny. Na seniorov a zdravotne znevýhodnených.
V tomto roku organizujú kampaň hlavne na sociálnych sieťach, k téme dopĺňajú web s odbornými článkami, ku ktorým sú nahraté viaceré podcasty. Robia tak pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí a Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách, ktorý si verejnosť pripomína 25. novembra.
Pomoc pre obete domáceho násilia:
- Ak ste sa stali obeťou domáceho násilia alebo ak o takejto osobe viete, kontaktovať môžete organizáciu cez bezplatnú krízovú Linku pomoci 0800 12 00 24, a to každý pracovný deň od 8.00 – 16.00 hod.