ŽILINA. Na sídlisku dali zmysel nevyužitému priestoru. Medzi panelákmi si dnes skupina Žilinčanov pestuje vlastnú zeleninu, skrášľuje okolie, upevňuje vzťahy, vzdeláva verejnosť.
Všetky tieto pozitíva spojil nápad komunitnej záhrady, s ktorým prišla Veronika Chylová zhruba pred štyrmi rokmi počas pandémie koronavírusu. Izolovanosť obyvateľov mesta ju priviedla k nápadu, aby spoločne s pár nadšencami vytvorili priestor pre spoločné stretnutia ľudí a získavanie záhradkárskych zručností.
„Robila som si prieskum a zistila som, že niečo podobné v slovenských mestách už fungovalo. Náš koncept komunitnej záhradky sme prebrali, a v spolupráci s mestom a Útvarom hlavného architekta hľadali vhodný priestor,“ spomína zakladateľka Žilinskej komunitnej záhradky (ZaKoZa). Miesto našli na Hlinách, kde bol už predtým rozbehnutý projekt komunitného kompostovania.
Vytvorený kompost sa rozhodli zúročiť práve na záhonoch. Ľudia sa na význam konceptu začali vypytovať už pri jeho rozbiehaní, z okoloidúcich sa čoskoro stali noví záhradkári. Aktuálne majú za sebou ďalšiu úspešnú sezónu.
Spájajú generácie
„Sú medzi nami starší pestovatelia, mladé rodinky aj detskí nadšenci. Jeden z cieľov je umožniť medzigeneračnú výmenu. Aj deti v školskom, dokonca predškolskom veku sa dokážu učiť od rodičov či pracujúcej skupiny naozaj veľa.
Okrem toho máme medzi sebou dve seniorky, od ktorých sa o pestovaní môžeme vzdelávať veru všetci,“ rozpráva Chylová.
Hoci jedna z nich začala v komunitnej záhrade pestovať len túto sezónu, správnym nakombinovaním rastlín bol jej záhon obdivuhodný. A rozhodne aj úroda.

„Sme dohodnutí, že ohľadom výsadby rastlín do záhonu nám bude dávať rady už na začiatku ďalšej sezóny,“ dodáva zakladateľka. Ako totiž poukázala, v záhrade sa nevenujú len bežnému pestovaniu zeleniny, nemajú plochy orientované výlučne na mrkvu či paradajky.
Snažia sa o polykultúrne, ekologické a pestré záhony. Toto leto sa im dokonca ako prvej a zatiaľ jedinej komunitnej záhrade na Slovensku podarilo zapísať do zoznamu prírodných záhrad.
Môže sa k nim zaradiť priestor, v rámci akého sa pestuje ekologicky bez pesticídov a chémie, zároveň v rovnováhe s prírodou.
„V prvom rade toto označenie znamená, že naša záhrada je miestom prekypujúcim životom, ktoré láka nielen ľudí, ale aj rôznych zvieracích obyvateľov a hmyz. Ide o záhradku s priestorom pre prírodu, ktorá je teda cenná pre životné prostredie a biodiverzitu,“ hovorí o koncepte pochádzajúcom z Rakúska. „Máme obydlie pre ježka, hmyzí domček, kŕmidlá pre vtáčiky, využívame symbiózu medzi rastlinami.“
Zamerali sa hlavne na ľudí
Niektorí berú obhospodarovanie záhonov ako psychohygienu, iní zas v činnosti vidia najmä úžitkovú hodnotu.