Hoci je rodákom z Česka, možno by ste si to vôbec nevšimli. Rozpráva výborne po slovensky. Na rozhovor do hotela v blízkosti štadióna MŠK Žilina prichádza s dobrou náladou.
„Už máme po tréningu, môžeme sa pokojne rozprávať, koľko budete potrebovať,“ povedal 46-ročný tréner MICHAL ŠČASNÝ.
Pod jeho vedením hrá Žilina atraktívny futbal a dlho bola na čele tabuľky. V meste sa čoraz viac začalo hovoriť o titule.
„Hráči majú kamarátov, známych, fungujú na sociálnych sieťach a dostávalo sa to k nim zo všetkých strán,“ priznal.
Je pravda, že na vonkajšie zápasy necestujete s mužstvom?
Áno, je to tak. Mám v sebe blok ešte z trénerského pôsobenia v Senici. Cestovali sme autobusom z Michaloviec a okolo druhej v noci do nás narazilo auto. Bola to rana ako z dela. Auto odletelo dvadsať metrov. Odvtedy mám z autobusu nepríjemný pocit. Párkrát som v ňom išiel, ale necítil som sa dobre. Nevedel som sa sústrediť, mal som obavy. Večer, keď som bol unavený, som sa aj bál zaspať.
Čo je za vzostupom Žiliny? Psychickú šikanu nahradila pohoda, tvrdí Goffa Čítajte Ako to teda riešite?
Už počas pôsobenia v Banskej Bystrici som začal chodiť na svojom aute. Pokračuje to aj v Žiline. Šoférovanie beriem ako relax. Mám čas na seba a v hlave si premietam zápasové situácie. Keď syn nemá zápas, cestuje so mnou aj rodina.
Bola to vaša podmienka pri podpise zmluvy v Žiline?
Nie. Riešil som to až pred zápasom v Podbrezovej. Viem, že cesta zo Žiliny do Banskej Bystrice nie je vôbec ideálna a ešte k tomu v autobuse. Mal som panický strach. Slušne som sa spýtal vedenia klubu, či im to nebude prekážať. Bez problémov súhlasili.
MŠK Žilina má filozofiu postavenú na výchove a následnom predaji mladých hráčov. Aké ste dostali v klube ciele?
Keď som si robil trénerskú licenciu, bol som v Žiline dvakrát pri tréningovom procese mládeže. Vnímal som z vonku ako Žilina funguje. Oboznámili ma s filozofiou klubu. Zadefinovali mi systémové veci, s ktorými som nemal žiadny problém. Tiež som zástancom systému na troch obrancov. Boli to skôr dlhodobé ciele. Na konci minulej sezóny sme bojovali o európske poháre, nezvládli sme však posledný zápas s Dunajskou Stredou.
Od úvodu aktuálnej sezóny bojujete so Slovanom o prvé miesto. Čakali ste to?
Všetci nás tlačia do toho, že bojujeme so Slovanom. Prirodzene nám vyšli niektoré zápasy, mali sme víťaznú šnúru. Priklonilo sa k nám aj šťastie. Dostali sme sa do pozície, keď médiá začali písať, že ideme na titul. Bránil som sa tomu, aby sa nevytváral tlak na hráčov. Pred mesiacom sme boli jedenásť bodov pred Trnavou a zrazu sme už len štyri. Nepreceňoval som výsledky, keď sme boli hore a nechcem ich podceňovať po posledných horších výsledkoch. Sila mužstva sa nemení.
Čo sa dočítate v rozhovore:
- Ako funguje výber hráčov v Žiline a aké veci mu posielajú agenti,
- ako vnímali mladí hráči, keď sa v Žiline začalo hovoriť o titule,
- má súčasný káder MŠK dostatočnú silu, aby súperil so Slovanom,
- prečo Žilina nepotrebuje na lavička blázna a čo sa stalo v Ružomberku,
- v čom sú výnimoční hráči ako Pekarík, Kaprálik či Sauer,
- kedy mu napíše Vladimír Poór a ako hodnotí trénera Gašparíka.
Po postupe Slovana do Ligy majstrov ste dosiahli na Tehelnom poli pamätné víťazstvo 5:0. Čo ste prežívali po zápase?
Úprimne, ani som si neuvedomoval, že sme vyhrali 5:0. Boli tam rôzne okolnosti, ale nechcem tým znižovať výkony mojich hráčov. Hoci sme vysoko vyhrali, po zápase som cítil veľký rešpekt k Slovanu, ktorý postupom do Ligy majstrov dokázal na slovenské pomery niečo fantastické. Aj svoje vyjadrenia som chcel formulovať tak, aby sme neboli niekde na hruške, lebo jednak sa vám to môže vrátiť, ale ani som to tak necítil. Nechcel som z toho robiť žiadny boom. Nech zvíťazíme s hocikým, dôležité je si zachovať pokoru.
Pred sezónou sa Slovan výrazne zaujímal o Adriána Kaprálika. Ako ste to vnímali?
Slovan mal oňho už dlhodobý záujem, azda odvtedy, čo im dal Kapo štyri góly v jednom zápase. To sú veci, s ktorými musím ako tréner pracovať. V prestupovom období je neustály záujem o žilinských hráčov. Nechcem si z toho robiť veľkú hlavu, lebo to bude stále. Úlohou trénerov je hráčov zlepšovať, aby bol o nich záujem. Všetko ostatné rieši vedenie. V momente, keď skončilo prestupové obdobie, prišlo uvoľnenie, že s týmto kádrom môžeme ďalej pracovať. Bolo vidieť aj na hráčoch, že zrazu mali čisté hlavy.
Ako to myslíte?
