ŽILINA. V uličke medzi panelákmi vedie dielničku, ktorá sa stala jeho splneným snom. IVAN GONŠENICA odišiel z armády, aby sa stal sídliskovým kutilom.
„Trvalo istý čas, kým sa obyvatelia sídliska dostali až ku mne do dielničky, pričom zistili, že stačí prejsť pešo pár stoviek metrov a bežné praktické veci vybavia aj v okolí svojho domova. Aktuálne je dopyt oveľa lepší, no hľadal si ku mne cestu deväť rokov,“ spomína majster zo Soliniek s tým, že mnohí zákazníci sú mu už ako priatelia.
Naučili sa ho navštevovať dokonca aj ľudia mimo sídliska, podobných služieb totiž ubúda, no potreby ľudí zostávajú rovnaké. Remeselníci schopní opraviť obuv, kabelku či kufor sú dnes čoraz vzácnejší.
„Mladí sú podľa mňa zruční, prípadne sú schopní sa naučiť, len sa im nechce. Majú vidinu lepších zárobkov a jednoduchšej roboty. Preto sa podľa mňa do podobnej práce nehrnú. Ako sa však hovorí, remeslo má zlaté dno, a to sa podľa mňa bude časom ukazovať čoraz intenzívnejšie,“ dodáva Gonšenica, ktorý viac prezradil v rozhovore.
V Žiline odstraňujú symboly kresťanstva. Ľudia emotívne reagovali na zmiznutie poškodenej sochy Čítajte Ste sídliskový majster v lokálnej dielničke. Navštevujú vás len ľudia z okolia alebo si za vami cestujú aj tí vzdialenejší?
Zo začiatku ku mne chodili predovšetkým ľudia zo Soliniek, časom som ale zapracoval na reklame a dnes už ku mne chodia aj zákazníci z okolitých dedín, Rajca či vzdialenejších miest.
Viete, sídlisko má svoje špecifikum, obzvlášť naše niekoľkotisícové. Každý má svoju ulicu, na nej obchodík aj blízku reštauráciu. Človek nie je nútený objavovať podniky o pár ulíc ďalej. Väčšie nákupy totiž urobí priamo v meste a na drobné nutnosti či prestravovanie mu poslúžia zväčša prevádzky priamo pri panelákoch.
Ďalej sa dočítate aj:
- či sa dnes oplatí dať si obuv opraviť,
- ako si remeslo Gonšenica osvojil,
- či sa ním dnes dokáže uživiť,
- ako vidí budúcnosť podobných služieb.
Trvalo istý čas, kým sa obyvatelia sídliska dostali až ku mne do dielničky, pričom zistili, že stačí prejsť pešo pár stoviek metrov a bežné praktické veci vybavia aj v okolí svojho domova. Aktuálne je dopyt oveľa lepší, no hľadal si ku mne cestu deväť rokov.
Čo od vás potrebujú najčastejšie?
Ponúkam celé spektrum služieb zadelených do siedmych kategórií. Realizujem opravu obuvi, opaskov či tašiek a ako jeden z mála dokážem dať dokopy i poškodené kufre.
Okrem toho robím kľúčovú službu, ostrím nože, vyrábam pečiatky, gravírujem. Na hodinkách skracujem remienky, vymieňam batérie. Ľudia ku mne prichádzajú s najrôznejšími potrebami, najčastejšie však kvôli kľúčom a hlavne kvôli oprave topánok.
Neuprednostňujú z hľadiska cien skôr kúpu nových? Oplatí sa dnes ešte chodiť k obuvníkovi?
Naopak, záujem o prácu obuvníka je podľa mňa čoraz väčší. Minimálne určite neklesá. Prípady sú samozrejme individuálne, záleží na tom, akú kvalitu človek preferuje. Keďže ale celkovo obuvníkov ubúda, roboty mám dosť. Možno aj preto, že zákazníci zbadali lepšiu úroveň mojej práce v porovnaní s ostatnými a vracajú sa, hoci som drahší.
Kým iní spia, on po práci na úrade píše. Žilinčan vydal o rodnom meste knihu plnú reality aj fikcie Čítajte Koľko stojí taká oprava?
Každá si vyžaduje iný rozsah a čas práce, čo sa dohaduje už pri prevzatí zákazky. Na topánkach sa dajú robiť početné detaily od lepenia podrážok až po šitie. Napríklad oprava opätkov sa môže hýbať podľa ich veľkosti okolo desať eur za pár.
Stretávam sa však so skupinou ľudí, ktorí si kupujú lacné veci a po pokazení ich nechávajú ešte aj opraviť. Jednak sa dané výrobky zničia pre nízku kvalitu rýchlejšie a tým, že sú ich majitelia až príliš šetrní, privysoká im príde aj suma za služby obuvníka. Akoby ešte nevedeli, že od lacnej veci veľkú trvácnosť očakávať vo väčšine prípadov nemôžu.
