ŽILINA. Nerozlučných priateľov z talianskeho frontu privádza povojnové dianie do mesta pod Dubňom. Od roku 1918 sú naprieč celým storočím do Žiliny a jej okolia situované príbehy novej knihy Miňa Tichého (40). Žilinčan vydal svoju prvotinu. Vsadil ju do rodného mesta.
„Som amatérsky nadšenec histórie a Žilina ma vždy prirodzene priťahovala. Nenazval by som sa síce lokálpatriotom, no tu som prežil celý život a rovnako i moji rodičia. V mnohých poviedkach sa preto mihnú príhody, ktoré som počúval už ako dieťa,“ hovorí autor románu Mračná nad Žilinou, v ktorom sa prepájajú fakty s fikciou.
Každý odev mal visačku s menom pracovníka. Modex dbal na kvalitu, na podnik zostali len spomienky Čítajte Na pozadí skutočných udalostí, ktoré zasiahli mesto, vytvoril Tichý mozaiku príbehov poskladanú do jedného celku . „Mne sa ale vždy v hlave vytvárali príbehy na základe okolitých podnetov, formovali sa a vyvíjali vlastným životom, až som mal potrebu dávať ich na papier,“ hovorí spisovateľ, ktorý stíha tvoriť popri rodine aj práci na mestskom úrade.
Napísali ste historicko-mysteriózny poviedkový román. Mágia sa strieda s historickými faktami aj nereálnymi príbehmi. Čo vám dalo najviac zabrať? Stránka fantázie alebo faktov?
Všetky aspekty sa náročnosťou vyrovnali, dal som si záležať na každom z nich. Najťažšie však bolo prepájanie všetkých častí do jedného zmysluplného celku.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo sa rozhodol písať práve o Žiline,
- čím sa pri tvorbe inšpiroval,
- aké fakty ho pri písaní prekvapili,
- do akej miery sú príbehy skutočné.
Skúsenosti ste naberali už pri písaní predošlých diel. Prvý raz ste sa však odhodlali vydať vlastnú knihu. Čo vás nakoplo?
Písaniu sa venujem aktívnejšie už od roku 2015, pričom som začínal na pôde viacerých slovenských literárnych súťaží, ako Martinus Cena Fantázie, Poviedka Istroconu, SlavCon. Išlo o fantasy, sci-fi či hororové žánrové súťaže, v ktorých sa mi skrátka darilo. Moje diela sa vďaka nim dostali aj do zborníkov a tlačených kníh.
Následne som sa čoraz častejšie púšťal aj do spoluprác so žánrovými vydavateľstvami. Napríklad i s vydavateľstvom Hydra, kde sa mi podarilo dostať do niekoľkých poviedkových antológií.
Na základe toho som sa neskôr presadil aj v multižánrovom projekte Slovensko fantastické, organizovanom Prešporským divadlom. Okrem printovej verzie s originálnymi ilustráciami je k nemu vyhotovená aj audiokniha, hovorené slovo v spojení s hudbou. Tlačenú knihu pritom vydalo žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, s ktorým som sa vďaka viacerým projektom na poli slovenskej fantastiky spoznal bližšie.
Práve oni ma oslovili s myšlienkou napísania vlastného debutu. Moje predošlé diela sa im totiž páčili, obzvlášť príbehy zo Žiliny. Prišli za mnou s tým, či by som nevedel vytvoriť publikáciu zameranú práve na naše mesto.
Hviezdy i mladé nádeje. Týchto 21 hráčov v II. triede ObFZ Žilina počas jesene najviac zaujalo Čítajte Žilinské vydavateľstvo by vydalo knihu od žilinského autora s dejom odohrávajúcim sa v Žiline. A tak sa napokon aj stalo, skúsil som sa s danou víziou popasovať a dnes je kniha na poličkách kníhkupectiev.
Prečo ste do diel zahŕňali práve Žilinu? Ste hrdý rodák, milovník dejín alebo vám išlo skôr o prezentáciu mesta navonok?
Som amatérsky nadšenec histórie a Žilina ma vždy prirodzene priťahovala. Nenazval by som sa síce lokálpatriotom, no tu som prežil celý život a rovnako i moji rodičia. V mnohých poviedkach sa preto mihnú príhody, ktoré som počúval už ako dieťa. Žilina mi je blízka a svoje poviedky tu rád situujem zrejme aj kvôli dobre známemu prostrediu. Mám všeobecný prehľad a nemusím si fakty zisťovať od základu.
V jednej z poviedok si poručík Michal Sabol chodil po rady k dedovi Samovi do jedného z týchto domov Na Sihoti v Žiline. (zdroj: archív Miňo Tichý)Dokonca pracujete na žilinskom mestskom úrade. Zohrala rolu aj táto vaša pozícia?
V meste sa týmto spôsobom angažujem, no priame prepojenie s umeleckou tvorbou moja práca nemá. Zaoberám sa správou zelene.
