RAJECKÉ TEPLICE/HVAR. Nemá sponzorov, všetko si organizuje sám. Preteky Spartan Race sa na Slovensku tešia čoraz väčšej popularite a tejto záľube podľahol aj Tomáš Pažický z Rajeckých Teplíc v okrese Žilina.
27-ročný vyštudovaný učiteľ telesnej výchovy sa nedávno zúčastnil na medzinárodných pretekoch na chorvátskom ostrove Hvar. Aj napriek tomu, že pár dní pred pretekmi dostal silný covid, vo svojej kategórii patril medzi najlepších.
Tomáš Pažický sa ku pretekom Spartan dostal v roku 2022. Dozvedel sa, že v Žiline existuje skupina, ktorá sa zaoberá trénovaním na tieto preteky. A tak kontaktoval vedúceho skupiny, cez ktorého sa prihlásil na prvú súťaž.
„Začiatky bývajú ťažké a inak tomu nebolo ani v mojom prípade. Musel som si toho veľa odoprieť, trénovať aj napriek únave. Skĺbiť prácu so športom je tiež veľmi náročné, avšak beh je to, čo má nesmierne baví,“ povedal na úvod.
Svoje prvé preteky absolvoval v roku 2022 v maďarskom meste Rakaca. „Vryli sa mi do pamäte najviac zo všetkých, pretože za nesplnenie prekážky bol trest 30 angličákov. Dokopy som ich spravil 210, takže do cieľa som prišiel s veľkou stratou na prvého pretekára a rozbitým telom,“ pousmial sa.
Tréning nie je jednoduchý
Tomáš Pažického si fenomén menom Spartan Race ihneď získal. Odjakživa mal rád beh, ktorý teraz spojil s prekážkami. A práve v tom podľa jeho slov tkvie čaro tohto športu.
Pred začiatkom novej sezóny organizácia Spartan Race oznámi lokality, v ktorých sa budú jednotlivé preteky konať. „Podľa uváženia a aj finančného hľadiska sa rozhodnem, kde a aký typ pretekov by som chcel absolvovať. Tie sa konajú skoro každý víkend po celom svete, takže pretekár má na výber z veľkého množstva,“ vraví Pažický.
27-ročný rodák z Rajeckých Teplíc poctivo trénuje každý týždeň. Čím viac sa blížia jednotlivé preteky, tým viac sa snaží ladiť formu.

„Sedemdesiat percent prípravy zahŕňa beh a zvyšných tridsať tvorí silová zložka, a to cviky na úchop, veľa cvičení s vlastnou váhou na hrazde a podobne. Bežecká zložka je tvorená hlavne behmi do kopca a popritom nechýbajú ani regeneračné behy po rovine,“ vymenúva.
A ako je to s jedálničkom? „Ak by som mal povedať pravdu, tak čo sa týka jedálnička, nemám žiadny režim. Jem skoro všetko, vynechávam iba pečivo a sladké. Nič viac, nič menej, žiadna extra strava. Čo sa doma navarí, to sa aj zje.
Stanovený jedálniček mám akurát pred pretekmi – ráno si dám buď vianočku alebo lúpačky s džemom. A jediné, čo dodržiavam, je spánok. Vždy aspoň 7 až 8 hodín,“ doplnil sympatický pretekár.
Odkedy Tomášovi Pažickému učaroval Spartan Race, počas roka sa snaží absolvovať maximálne sedem pretekov. V tom nasledujúcom by ich chcel pridať viac, avšak všetko záleží aj od prípadných zranení a podobne. A aj telu treba dopriať potrebný odpočinok.
V článku sa dočítate:
- ako Tomáš Pažický zhodnotil preteky v Chorvátsku a čo mu dalo najviac zabrať,
- či sa uňho počas pretekov objavila kritická chvíľa,
- ako mu prípravu sťažoval covid a či mal po pretekoch svalovicu,
- prečo je Spartan Race drahý šport a aké ciele si dáva mladý pretekár do budúcna.
Skvelý úspech v Chorvátsku
Svoj doteraz najväčší úspech dosiahol Pažický na medzinárodných pretekoch v Chorvátsku, ktoré sa uskutočnili v dňoch 10. až 13. októbra na ostrove Hvar. Na ostrove v strednej časti Jadranského mora sa konali Majstrovstvá sveta Spartan Race sprint a taktiež aj Spartan Race trifecta víkend.
Pažický sa zúčastnil na druhých menovaných pretekoch v najťažšej kategórii beast od 25 do 29 rokov. Na súťažiacich čakala trať dlhá 22,5 kilometra s viac ako tridsiatimi prekážkami a celkovým prevýšením 811 metrov.
„Preteky v Chorvátsku hodnotím nad moje očakávania. Štart aj cieľ pretekov bol v strede mesta Hvar, takže domáci, ale aj ostatní fanúšikovia mohli povzbudzovať a podporiť pretekárov pri koncových prekážkach.
Čo sa týka zdolávania prekážok, išiel som na istotu, aby som nemal trestné kolo. V závere sa to už ale nedalo zvládnuť a spadol som z jedného rúčkovania, ktoré bolo mokré, keďže nasledovalo tesne po tom, ako sme vyšli z vody.
Viacerí pretekári pohoreli práve na tejto prekážke. Kombinácia vyčerpania a mokrých rúk nám dala zabrať. Pri hode oštepom ma zase prekvapili terče. Boli úplne iné, na aké som zvyknutý. Bolo treba hádzať silnejšie, aby sa oštep zapichol.