ŽILINA. Keď mala zhruba desať rokov, prababka jej darovala vlniak. Súčasť tradičného odevu. Vtedy JÚLIA MARCINOVÁ okrem radosti pocítila aj potrebu dozvedať sa viac a získať do zbierky ďalšie kúsky. Aktuálne ich v skrini skrýva viacero a téme odievania sa venuje takmer 20 rokov.
„Srdcovou záležitosťou sú akékoľvek odevné súčiastky z krojov z Rajeckej doliny. Ku všetkým ma viaže nejaká spomienka alebo sú darom od ľudí, ktorí mi dôverovali, že bude o ne postarané,“ spomína.
Dnes sa podľa jej slov ľudia necitlivo hrajú s ornamentikou, ktorú prezentujú ako našu tradičnú, slovenskú. S hrdosťou nosia odevy so vzormi z Poľska, Škandinávie, Maďarska či Moravy.
„Osvetu robí veľa ľudí, ale stále je to nesmierne ťažká úloha,“ spomína milovníčka krojov z Poluvsia s tým, že verne už kroje nezobrazujú ani všetci folkloristi.
Posledné desaťročie pritom záujem o tradičný odev rozhodne narastá, ľudia majú potrebu sa cez ne určitým spôsobom identifikovať. Zostáva ho už len správne zreplikovať a nosiť.
Ľudovému odievaniu sa venujete roky, stíhate sa na ďalší výskum sústrediť aj dnes, popri vedení Krajského kultúrneho strediska v Žiline?
Žiaľ, práve pre súčasnú pracovnú pozíciu mi na výskum v teréne nezostáva čas takmer vôbec. Musím však zvýrazniť práve slovo „takmer“, pretože predsa len sa vždy niečo nájde.
Ďalej sa dočítate aj:
- ako zbierala informácie o tradičných odevoch,
- ktoré kroje boli najväčšou záhadou,
- ako zachránili poklad určený na spálenie,
- aká je dnes hodnota krojov,
- či ich nositelia zvyknú prezentovať správne.
V súčasnosti pripravujeme s OOCR Rajecká dolina výstupy z výskumu remeselníkov v Čičmanoch. Nepôjde len o klasickú brožúru, ale aj o výstupy na web stránke, ktoré sa k návštevníkom Čičmian dostanú cez QR kódy uverejnené na domoch remeselníkov. Je to pre mňa síce malá náplasť na absenciu etnologických výskumov, ale aj tak som veľmi rada, že sa občas niečo podarí.
Sú ešte oblasti, ktoré pre vás zostali otáznikom? O akých krojoch je v rámci regiónu stále nedostatok informácií?
V regióne sa nám v minulosti podarilo zmapovať informácie z každej jednej obce okresu Žilina. Už v tých rokoch, keď vyšli knihy o krojoch v Terchovskej doline, v Rajeckej doline a v okolí Žiliny, šlo o záchranný výskum. Niekde je potrebné dopĺňať a sumarizovať už len detaily a archívne materiály.
V centre mesta udržuje raritný obchodík. Zanietenú predavačku nezabrzdili ani obchodné reťazce Čítajte A tie dodnes skrývajú informačné poklady. Niektoré obce, naopak, už nikdy nebudú vyskúmané dostatočne. Chýbajú vhodní informátori, literatúra, archívne materiály, často aj fotografie.
Pred niekoľkými mesiacmi sa pátralo aj po tradičnom odeve v rámci Bytče. Veľa sa vraj o ňom nezachovalo a mesto prosilo obyvateľov o pomoc. Čo mohlo byť pre oblasť typické?
V tomto meste som výskum nikdy nerobila, ale predpokladám, že situácia bola rovnaká alebo približná ako v Žiline. Tu som robila výskum odievania v medzivojnovom období. Ide o obdobie, keď sa ešte vo väčšine obcí oboch okresov nosil tradičný odev, ktorý je známejší pod názvom kroj. Zároveň toto obdobie a najmä druhá svetová vojna sú determinanty, kedy tradičný odev začal postupne zanikať a nahradil ho odev módny.
Je dôležité uviesť, že tradičný odev nosili ľudia na dedinách, čiže roľníci, gazdovia, remeselníci. V mestách sa nosil odev módny, nie tradičný. Oba majú svoje vývojové línie, aj keď žili popri sebe dlhé stáročia. Dokonca sa čiastočne vzájomne ovplyvňovali. V Bytči teda len ťažko pátrať po tradičnom odeve, bolo by potrené pátrať po módnom. Ale periféria mesta a priľahlé obce mali určite odev aj tradičný.
Z akých prameňov sa zvykne v takýchto prípadoch čerpať? Z čoho ste pri odhaľovaní krojov jednotlivých obcí vychádzali vy?
Etnologický výskum je typický tým, že sa vykonáva v teréne naratívnym spôsobom, čiže rozhovormi s informátormi na vopred určené témy. Aj pri odievaní je to tak. V súčasnosti je to však stále horšie a k výskumu tradičného odevu sa dostávame väčšinou len sprostredkovane cez spomienkové rozprávanie.
Ľudia ale vlastnia fotografie, ktoré majú úžasnú výpovednú hodnotu a veľa sa z nich dá analyzovať. Netreba opomenúť depozitáre múzeí, malých lokálnych, aj tých veľkých vrátane Slovenského národného múzea. Spomeniem aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby, prípadne webové platformy, v ktorých sa množstvo informácií a vizuálnych materiálov prenieslo do online sveta.
Výborným zdrojom vedia byť štátne archívy a archívy múzeí. Pri poslednom výskume odievania mešťanov v Žiline vyšli na povrch jedinečné a dosiaľ nepublikované informácie.
Ktoré kroje boli pre vás najväčšou záhadou? Dalo vám odhalenie niektorých obzvlášť zabrať?
Opísať kroj alebo teda odborne správne, tradičný odev, nie je ťažké, pokiaľ je dostatok materiálu. O čičmianskom kroji by som mohla znova a znova písať odborné štúdie a stále je čo hovoriť, dopĺňať, všímať si podrobnejšie.
Máme obce, ktoré sú, respektíve boli na výskum úžasne pripravené. Ľudia veľa vedeli, dodnes sú kroje živým pokladom. Boli však obce, kde sme už naozaj prišli po hodine dvanástej. Spomeniem dedinu Šuja, Kľače, kde to bolo ozaj trápenie. Z druhej strany napríklad obec Peklina. Tam sme ale archívnym výskumom zistili napríklad aj to, že v 30. rokoch 20. storočia obec zachvátil požiar a zničil takmer všetko. Preto sa nezachovali fotografie ani konkrétne odevy.
Nováčik núkal majstrovi gólové darčeky. Začali sme vymýšľať, hneval sa tréner Žiliny Čítajte Vtedy sa naozaj pri výskumoch chytáme aj slamky, ako sa hovorí, a pokúšame sa poskladať aspoň približnú predstavu o krojoch na základe spomienok informátorov, prípadne fotografií či chabých zmienok v obecných kronikách.
Na ktoré odevy zo svojej zbierky, skrine, ste najviac hrdá? Ktoré sú pre vás najcennejšie?
Pre mňa je najcennejší dievčenský kroj zo Zliechova, ale srdcovou záležitosťou sú akékoľvek odevné súčiastky krojov z Rajeckej doliny. Ku všetkým ma viaže nejaká spomienka alebo sú darom od ľudí, ktorí mi dôverovali, že bude o ne postarané. V Liptovskej Tepličke mi napríklad jedna úžasná pani vyrobila svadobnú partu.
Obzvlášť hrdá som na čepce zo zbierky. Možno aj preto, že ich rada nosím, keď je príležitosť.
Aké príbehy sa s nimi spájajú? Sú momenty, ktoré u vás zarezonovali?
Určite. A je ich mnoho. Keď sme robili výskum v obciach terchovskej doliny so Soničkou Jamečnou, snáď v každej obci sme prišli aj k nejakej krojovej súčiastke. Napríklad v Krasňanoch, keď už sme odchádzali od jednej pani, zbadali sme na dvore kúsok plátna, ktorý trčal zo starej spráchnivenej truhlice.
