ŽILINA. Len nedávno stretol vo večerných hodinách v lese turistov, ktorí si svietili baterkami a pritom kričali. Vraj utekali pred revúcim medveďom. Zvuk bol ale iba prirodzeným prejavom jeleňa v ruji.
Od polovice septembra ho počuť častejšie, je aktívnejší a stúpať môže v niektorých prípadoch aj jeho agresivita.
Jelenia zver je však všeobecne plachá a v tomto období by nemala byť obzvlášť nebezpečná, s výnimkou tej, ktorá strach pred človekom stratila.
„Takáto zver môže byť pre človeka nebezpečná, sú známe aj smrteľné prípady chovateľov, ktorých napadli jelene, často počas ruje,“ dodáva poľovník Rudolf Gablík, podpredseda OPK Žilina a zároveň podpredseda RgO SPZ v Žiline.
Opatrnosť je na mieste aj pri jeleňoch, ktoré sa nesprávajú prirodzene, sú zranené, zrazené pri dopravných nehodách alebo napríklad choré. Gablík počas ruje odporúča držať si odstup a celkovo sa vyhýbať aj vybraným lokalitám.
Ďalej sa dočítate aj:
- v akých prípadoch môžu byť jelene nebezpečné,
- či je jelenia zver premnožená,
- ako by sa v období ruje mali správať turisti,
- aké mýty kolujú o jelenej ruji.
Kedy sa tento raz rozbehla jelenia ruja v regióne? Ovplyvnilo ju počasie, vysoké teploty?
Tento rok sa jelenia ruja rozbehla štandardným spôsobom a v obvyklom čase. Prvé jelene sa začali ozývať už koncom mesiaca august. Vtedy však ešte nehovoríme o jelenej ruji.
Najskôr sa hlasovo prejavujú staršie jelene, ktoré týmto spôsobom dávajú najavo svoju dominanciu, oddeľujú sa od čried jeleňov, s ktorými boli niekoľko mesiacov a postupne putujú z letných stanovísk na rujoviská. To môže byť v ojedinelých prípadoch až niekoľko desiatok kilometrov.
Až začiatkom mesiaca september, častejšie však medzi 10. až 15. septembrom, hovoríme o začiatku jelenej ruje. Dominantné jelene vo veku šesť rokov a staršie obsadzujú rujoviská, čo dávajú najavo typickým hlasovým prejavom, takzvaným ručaním.
Hlas vytvára jeleň v priedušnici, ktorá sa mu počas ruje aj v dôsledku hormonálnych zmien výrazne zväčší a umožňuje mu vydávať pomerne intenzívny zvuk.

Skúsení poľovníci alebo pozorovatelia zveri pomerne spoľahlivo rozoznajú staršie a mladšie jelene alebo rôzne zvukové prejavy nazývané ako ručanie. Hľadajúceho jeleňa, jeleňa, ktorý ovládol čriedu jeleníc, jeleňa vyhrážajúceho sa sokovi, hlas jeleňa, ktorý vyhral súboj, a mnohé ďalšie hlasové prejavy.
Niektorí poľovníci, takpovediac vábiči, dokážu pomocou vábničky, čiže ručadla alebo volského roku, cylindra či mušle pomerne hodnoverne napodobniť hlas ručiaceho jeleňa, čím sa snažia jeleňa buď privábiť, alebo ho vyprovokovať k ručaniu. Potom sa k nemu môžu priblížiť a posúdiť jeho kvality najmä z chovateľského hľadiska.
Na kvalitu a hlasitosť jelenej ruje má do určitej miery vplyv aj počasie. Ak je počasie daždivé, veterné alebo príliš teplé, hovoríme o takzvanej tichej ruji. Naopak jasné, chladné až mrazivé počasie je takmer ideálne. V takomto čase môžeme počuť jelene nielen cez noc, ale aj počas celého dňa. Vtedy ich, samozrejme, väčšinou počuť z krytu, do ktorého zaťahujú za jelenicami.
Platí, že jelene môžeme v danom čase zazrieť častejšie práve pre ich nižšiu ostražitosť? Hrozia častejšie strety ľudí a vodičov so zverou?
Jelene počas ruje do určitej miery strácajú prirodzenú plachosť a ostražitosť. Neznamená to však, že by boli pre človeka nebezpečné. Na rujovisku jeleňa svojou ostražitosťou chránia skúsené jelenice, ktoré prípadné nebezpečenstvo dávajú najavo takzvaným rochnutím, dávajú sa na útek a jeleň ich ihneď nasleduje.

Počas obdobia ruje jeleň takmer neprijíma potravu, často sa kaliští, teda kúpe v rôznych mlákach nazývaných kaliská. Často bije parohami do stromov a krov, čo spolu s častými súbojmi zapríčiní, že niektoré jedince počas ruje schudnú až tretinu svojej telesnej hmotnosti.
V poslednom čase sa stretávame s názorom, že jelenia zver je premnožená. Z môjho pohľadu a vlastných skúseností však môžeme hovoriť skôr o vysokých stavoch jelenej zveri v niektorých oblastiach, kde najčastejšie migruje za dostupnou potravou.