ŽILINA, STREČNO. Veril, že je vyvolený a zomrie. Petrovi Kozoňovi (38) zo Strečna zmenila život chronická forma schizofrénie. Už pri prepuknutí psychických ťažkostí apelovali jeho rodičia na prítomnosť sezónnej depresie. A hoci v danom čase nešlo o jediný podnet jeho problémov, vplyv jesenného počasia Peter potvrdzuje dodnes.
Aj po dvadsaťročných skúsenostiach v boji s duševnou chorobou a poctivému užívaniu liekov sa podľa jeho slov dopadu sezónnych vplyvov nevyhne. Už v úvode jesene začína pociťovať melancholické stavy prechádzajúce do depresií.
„Väčšinou som mal za posledné roky najhoršie depresie práve v jeseni, približne od polovice septembra. A reálne sa aj teraz cítim depresívnejšie. Ja už to beriem tak automaticky, nebojím sa,“ hovorí. Mimo toho sa u neho viaceré symptómy vyskytujú stále. Najčastejšie úzkosti, strach, depresie či paranoidné stavy.
Ďalej sa dočítate aj:
- čo Petrovi pri silnej depresii pomáha,
- ako odlíšiť smútok a depresiu v zmysle poruchy,
- prečo stav ľudí trápi obzvlášť na jeseň,
- ako proti sezónnej depresii bojovať.
Cíti sa byť izolovaný od vonkajšieho sveta, dopadá na neho apatia a emocionálna plochosť. Občas má málo energie a aj jednoduché aktivity ho stoja veľa úsilia.
Rozpoznanie sezónnej depresie je podstatné aj pre jej zvládanie.
„Keď je silná depresia, najviac mi pomáha ležanie na posteli, človek sa trocha upokojí. Osobne počúvam Funeral Doom Metal, pohrebný metal, dosť depresívna hudba, no paradoxne mi tento štýl pomáha pri ťažších depresiách. Niečo ako katarzia,“ popisuje vlastné skúsenosti Peter, ktorý je pre duševné ťažkosti od 19 rokov na invalidnom dôchodku a doteraz pravidelne navštevuje denný psychiatrický stacionár.
Obľúbenú lokalitu Žiliny pre autá uzavreli. Spravili z nej korzo pre ľudí a deti Čítajte Ako spomína, jesenné zmeny trápia aj ďalších návštevníkov stacionára. „Je to veľmi častý jav, nielen pri depresiách, ale aj pri schizofrénii. Poznám pacienta, schizofrenika, čo bol každú jeseň hospitalizovaný na uzavretom oddelení. Ale časté je aj to, že pacienti majú horšie stavy v jarnom období,“ dodáva.
Zmena počasia dáva telu zabrať
Dané obdobie pritom okrem ľudí s konkrétnymi psychickými ochoreniami môže doľahnúť azda na každého. Ako ale upozorňuje psychologička Nina Buricová, treba rozlišovať medzi smútkom a depresiou v zmysle poruchy. Počas chladnejších mesiacov je normálne cítiť sa častejšie bez nálady či unavene.
„Pretrvávajúca smutná, úzkostná alebo ,prázdna‘ nálada väčšinu dňa, pocity beznádeje alebo pesimizmu, frustrácia, vnútorný nepokoj, úbytok energie. Pokiaľ tieto príznaky pretrvávajú dlhší čas a opakujú sa v určitých ročných obdobiach, môže ísť o takzvanú sezónnu depresiu,“ podotýka Buricová z Centra poradenstva a prevencie Žilina. Prezradila tiež zásadné rozdiely medzi spomínanou depresiou a smútkom.
„Byť smutný je normálna reakcia v ťažších chvíľach alebo časoch. Môžeme plakať, počúvať smutnú hudbu alebo tráviť viac času osamote. Zvyčajne však toto prežívanie pominie,“ približuje.
Okrem poklesu nálady spôsobuje depresia zmeny v tom, ako myslíme, spíme, jeme a konáme. Pokiaľ skleslá nálada trvá dva týždne alebo viac a zasahuje do normálneho každodenného fungovania, môže ísť o depresiu. Pri takomto podozrení odporúča neváhať s vyhľadaním odborníka, klinického psychológa alebo psychiatra.
Sezónna afektívna porucha nastupuje podľa Buricovej v určitých ročných obdobiach, najčastejšie na jeseň, keď sa dni začínajú skracovať. Tiež poukazuje, že symptómy sa prehlbujú počas decembra, januára a februára. Vo väčšine prípadov sa začnú zlepšovať na jar, až kým nezmiznú úplne.
Bývate v Žiline v rodinnom dome? Za odpad zaplatíte podstatne menej. Má to však háčik Čítajte „Predpokladá sa, že kratšie dni a menej denného svetla môžu spustiť chemickú zmenu v mozgu vedúcu k symptómom depresie. Svoju úlohu tu zohráva pokles sérotonínu, neurotransmiteru, ktorý ovplyvňuje náladu,“ poukazuje.
Ako sa pritom zmienila Marianna Heřmánková z psychologickej poradne Káčko Žilina, zvyčajne sa tento typ depresie začína a končí vždy v rovnakú dobu, ktorá istým spôsobom ohraničuje ročné obdobie. „Je úplne normálne, že akákoľvek zmena, aj tá v ročnom období, môže byť chvíľkovo náročná pre naše telo. Pri zmene počasia sa môžu vyskytnúť mnohé veci, ktoré sú pre nás obťažujúce a nevieme ich ani ovládať,“ popisuje ďalej Heřmánková.
Príznaky netreba podceniť
Okrem úbytku energie sa sezónna depresia môže podľa jej slov prejavovať aj zmenou chuti do jedla, nespavosťou alebo neustálym vyčerpaním, vyhýbaním sa sociálnemu kontaktu, stratou záujmu o obľúbené aktivity, problémami so sústredením, pocitom toho, že nedokážeme premýšľať. Rovnako je bežný pocit frustrácie, smútku, beznádeje alebo viny.
„Aj napriek tomu, že pre sezónnu depresiu neexistuje priame vysvetlenie, veľa symptómov súvisí so zmenou svetla a teda aj s tým, ako funguje náš spánkový cyklus,“ spomína odborníčka z Káčka, podľa ktorej je dobrý spánok pre lepší stav nevyhnutný.
Podľa slov Buricovej sa k spomenutým sprievodným príznakom pridáva aj nerozhodnosť, podráždenosť, plač, pocit bezcennosti, zúfalstva, stres, úzkosť aj znížená sexuálna túžba.
„Príznaky sezónnej depresie sa menia v priebehu roka a taktiež ich povaha a závažnosť sa bude líšiť od človeka k človeku. Zvyčajne sú na začiatku jesene pomerne mierne. S postupujúcou zimou a ubúdajúcim množstvom slnečného žiarenia sa môžu zhoršovať,“ komentuje s tým, že pre mnohých ľudí ide o náročný stav, keďže môže mať významný vplyv na každodenný život.
Dôležitých bolo 67 sekúnd. Bartovič apeluje na legionárov, Rapáč čakal vyššiu návštevu Čítajte Depresia je ale liečiteľná. Po prejavení príznakov je včasné vyhľadanie odbornej pomoci podľa vyjadrenia Niny Buricovej základ. „Liečba môže zahŕňať predpísanú medikáciu, psychoterapiu či terapiu svetlom,“ ozrejmuje.
S príchodom jesene zaznamenávajú zvýšený výskyt prípadov aj na linkách IPčka a príslušnom krízovom centre Káčko Žilina. Ľudia sa na nich obracajú s pocitmi smútku, vyčerpania a straty energie. „Tieto pocity môžu byť spojené aj so sezónnymi zmenami. Pre niektorých ľudí sú takéto zmeny v ročných obdobiach obzvlášť náročné, a preto je bežné, že sa v jesennom a zimnom období viac prejavujú depresívne a úzkostné stavy,“ potvrdzuje žilinská psychologička Heřmánková.
Psychologička Nina Buricová o boji proti sezónnej depresii:
- Hovorí sa, že bolesť duše je horšia ako tá fyzická. Dôležité je zostať v kontakte so životom, neustupovať zo života. Klinická forma depresie si vyžaduje liečbu naordinovanú lekárom.
- Sezónny pokles nálady však môžeme ovplyvniť aj sami – dobrou starostlivosťou o seba, tak zvonku, ako aj zvnútra. Pomôže napríklad vytvoriť si denný zvyk chodenia na vzduch, pravidelné prechádzky. Je dobré mať dennú rutinu. Mali by sme sa vyhýbať aj nadmernému pospávaniu. Všeobecne prospešné pre duševné zdravie je venovať sa nejakej forme cvičenia. Rozhýbanie svojho tela fyzickou aktivitou môže rozptýliť pochmúrne myšlienky.
- Dôležitá je taktiež socializácia s priateľmi a rodinou, plánovať si aktivity, ktoré nám robia radosť, a držať sa týchto záväzkov. Dbajme tiež na zdravé stravovanie a obmedzenie alkoholu, ktorého pitie vo väčšom množstve môže depresívne symptómy nielen prehĺbiť, ale aj aktivovať.
- Nevyhýbajme sa veciam, ktoré považujeme za ťažké, má zmysel čeliť svojim strachom. Naše nastavenie mysle, to, ako rozmýšľame o veciach okolo nás a ako k nim pristupujeme, hrá významnú úlohu medzi preventívnymi faktormi. Francúzsky filozof Albert Camus to raz napísal takto, „uprostred zimy som zistil, že vo mne vládne neporaziteľné leto“. Neprestávajme hľadať svoje zdroje okolo nás, v prírode, v ľuďoch, no zároveň a najmä v sebe.
Linky a adresy rýchlej pomoci
- Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk.
- Linka pre mladých so zdravotným postihnutím dobralinka.sk.
- Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop).
- Online poradňa Ligy za duševné zdravie.
- Linka detskej istoty 116 111.
- Národná linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212.
Linky dôvery v slovenských mestách:
Košice – Linka dôvery
Pôsobí pod II. psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055 / 622 2323.
Košice – Linka nádeje
Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor. Pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo: 055 / 644 1155.
Prešov – Linka dôvery (všeobecná)
Možno telefonovať v pracovných dňoch: pondelok: 7. 00 – 15. 30, utorok, streda, štvrtok 7. 00 – 15. 00, piatok 7. 00 – 14. 30. Telefónne číslo: 051 / 7731 000.
- V akútnych prípadoch možno volať aj na linku 112.
- Mnohé všeobecné nemocnice, kde sa nachádzajú psychiatrické oddelenia a kliniky, sú pripravené poskytnúť pomoc pacientom v pohotovostných službách.
