ČIČMANY. Keď začiatkom septembra skupina dobrovoľníkov vyhrabala vykosenú mokraď v Čičmanoch, teploty sa aj v tejto turisticky atraktívnej podhorskej obci pohybovali okolo tridsiatky a rieka Rajčianka bola blízko k úplnému vyschnutiu. O dva dni na to sa spustili dažde a v regióne vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity.
Udržiavanie mokradí má pomôcť zadržať zrážky v Rajeckej doline, ktorá je významný rezervoár kvalitnej vody. Z regiónu ju čerpajú Severoslovenské vodárne a kanalizácie i Kofola, ktorá tu má svoj závod. No dažďa v doline nespadne veľa. Územie južne od Žiliny trpí medziročným kolísaním zrážok. Za posledných osem rokov ich tu spadlo od 542 do 956 milimetrov ročne.
Miroslav Kubín je špecialista na zadržiavanie vody. Všíma si, že aj Rajecká dolina je zasiahnutá globálnym otepľovaním.
„Predlžuje sa obdobie sucha, alebo prichádzajú extrémne povodne. Sme v krajine, ktorá pomaly, ale isto vysychá a podľa predikcií to nebude lepšie. Skôr môžeme očakávať dlhotrvajúce sucho a potom náhly dážď,“ vysvetľuje a poukazuje na to, že čoraz viac budeme aj na Slovensku skloňovať tému sucha, nedostatku vody a tak považuje za nevyhnutné chystať sa na ešte ťažšie časy.
Po prepuknutí choroby sa začal venovať včelám. Spoznal ich účinky, odhalil liek na potenciu Čítajte Spolu s kolegami z neziskovej organizácie Kvapka Rajeckej doliny robia opatrenia, aby v krajine zachovali vodu a pripravili ju na klimatické zmeny.
Už aj v Rajeckej doline si vyskúšali experiment, keď bagrom rozrušili zhutnené lesné cesty po ťažbe dreva, po ktorých sa dažďová voda odplavuje.
„Systém lesných ciest brutálne odvodňuje krajinu. Sú to odvodňovacie kanály a tie vysušujú krajinu. Veľa ciest môžete zrušiť a tak zadržať ohromné množstvo vody. Krajina je zdevastovaná ťažkými strojmi. Chceme obnoviť vsakovaciu schopnosť pôdy tak, aby každá kvapka, ktorá spadne do pôdy, aby vsiakla čo najhlbšie do pôdy. Takáto krajina bude lepšie odolávať suchu a extrémnym dažďom,“ myslí si Miroslav Kubín.
Mokraď treba naštartovať
Okrem lesných ciest začali ochrancovia prírody združení v Kvapke Rajeckej doliny vyhľadávať a revitalizovať mokrade. Tie absorbujú veľké množstvo vody a potom ju pomaly vypúšťajú späť do prírody.
Expert na zadržiavaniu vody v krajine Ján Husák poukazuje na to, že mokrade doslova miznú z našich regiónov. Mokraď treba udržiavať. Ak sa nekosí, prípadne nespása dobytkom, zarastie náletovými drevinami a prestáva plniť svoju prirodzenú funkciu.
„Je to záležitosť zmeny hospodárenia. V minulosti sa viac páslo. V horských oblastiach bolo oveľa rozšírenejšie pastierstvo. Gazdovia potrebovali seno pre dobytok na zimu. Bezlesné plochy sa obhospodarovali. Aj v mokradiach sa tráva dostala preč. Buď sa plocha spásala dobytkom, alebo sa pokosila a tráva vysušila,“ vysvetľuje jeden z tímu dobrovoľníkov, ktorí vyhrabávali pomerne veľké pokosené územie.
Historický úspech pre Slovensko. Čičmany a Korňa si prevzali strieborné ocenenie Čítajte Kosili desať dní
V Čičmanoch sa hneď pod lyžiarskym strediskom nachádza päťhektárová mokraď. Tridsať rokov toto územie nikto nekosil, miestni tam začali navážať odpad. Dnes je takmer vyschnutá a neplní svoju funkciu.
