ČADCA. V októbri bude mať dvadsaťštyri rokov, medzitým však už stihla vydať dve knihy. Monika Smolková z Čadce píše predovšetkým knihy spadajúce do kategórie young adult, čiže knihy pre mladých čitateľov od dvanástich do osemnástich či devätnástich rokov.
Oba rukopisy stihla napísať už počas štúdia na strednej škole, v súčasnosti je v poslednom ročníku prekladateľského a tlmočníckeho odboru slovenčina-angličtina.
„Sama veľa slovenských autorov young adult literatúry nepoznám. Určite ich máme, ale majú veľmi silnú konkurenciu zo zahraničia. Ak je nejaká kniha celosvetovo populárna, skôr sa dostane k mladým čitateľom, než tá naša. Možno máme voči slovenským spisovateľom aj nejaké predsudky. Avšak to neznamená, že sa niekto z nich nestane úspešným. Je dôležité, aby naši spisovatelia písali a svoje knihy propagovali. Potrebujeme slovenských spisovateľov,“ myslí si mladá Čadčianka.

Je pre mladú spisovateľku ťažké preraziť?
Ja som rukopisy posielala už od pätnástich rokov. Myslím si, že by určite bolo zložitejšie pre mňa preraziť práve vtedy, než keď sa mi to poradilo ako dospelej. Keď už je človek dospelý, je jednoduchšie s vydavateľstvom pracovať. Okrem toho musela moja tvorba ešte dozrieť. Texty, ktoré som napísala, keď som mala pätnásť, neboli ešte také kvalitné. Dodatočne som na nich pracovala. Na jednej strane je to určite o šťastí – či človek zaujme dané vydavateľstvo. Častokrát vám odpíšu, že momentálne nemajú kapacitu, alebo im to nesedí do edičného plánu, prípadne sa neozvú vôbec. Ja som mala šťastie, že môjmu vydavateľstvu sa môj prvý rukopis páčil a potom aj ten ďalší. Pravdepodobne mi pomohlo aj to, že študujem v Bratislave, a mohla som vydavateľstvo navštíviť osobne, keď to bolo potrebné.
Vaším debutom bola kniha o fantastickom svete s názvom Ohnivá. Dominujú v nej štyri živly. Hlavná hrdinka knihy postupne získa moc nad ohňom. Prečo ste si vybrali zo štyroch živlov práve oheň?
Ohnivá je o svete, v ktorom oheň neexistuje. Bola to najjednoduchšia cesta, ako vymyslieť svet, v ktorom by jeden živel chýbal. Napísať svet bez vody, vzduchu či zeme by bolo zložitejšie. Oheň som považovala v tomto zmysle za najprirodzenejší a možno aj najzaujímavejší živel zo všetkých štyroch.
Vo vašej druhej knihe sa taktiež červená farba výrazne objavuje. Tentoraz píšete o dievčati s červenými vlasmi. Kniha sa volá Skarlet a obsahuje vedecko-fantastické prvky. Jej názov odkazuje na šarlátovú farbu. Čo pre vás červená znamená?
Viacerí sa ma na to už pýtali, že prečo červená. Stalo sa to nejakou náhodou, pretože do obidvoch príbehov mi sedela. Ale nebolo pre mňa zámerom, aby bola každá moja kniha spojená s červenou farbou.
Prečo ste sa rozhodli písať young adult literatúru a špecifickejšie fantastiku ako žáner?
Fantasy a vedecká fantastika, teda science-fiction, boli žánrami kníh, ktoré som najviac čítala počas základnej a strednej školy. Boli mi najbližšie – začala som písať to, čo som najlepšie poznala a čo mi fantázia priniesla. Píšem knihy, ktoré by ma v tom veku bavili čítať.
Niektorí stále považujú young adult knihy či fantastickú literatúru za menej kvalitný typ literatúry. Čo by ste odkázali týmto kritikom?
Určite nie je tento typ literatúry menej hodnotný. To si môžeme povedať o akomkoľvek žánri či type literatúry. Nech si každý číta to, čo sa mu páči. Neporovnávajme to.
Často sa stáva, že sa v knihách propagovaných ako young adult, čiže pre čitateľov od dvanástich rokov, vyskytujú podrobné sexuálne scény. Aký názor máte na tento kontroverzný marketing?
Väčšinou sa na túto tému rozohním. Je to podľa mňa veľký problém, lebo človek ani nevie, že v takej knihe budú explicitné sexuálne scény. Napríklad teraz nedávno som narazila na knihu s rozkošnou obálkou, na ktorej bol vyobrazený hokejista s dievčaťom. Niekto si povie, že to bude nejaký románik a vykľuje sa z toho veľmi explicitná knižka. Keď som bola mladšia, nevnímala som, že by boli knihy pre moju vekovú kategóriu také explicitné. Myslím si, že je to veľký trend dnešnej literatúry a nepáči sa mi to. Do svojich kníh to nepíšem. Knihy by mali mať ohľadom toho nejaké varovanie alebo odporúčanie. Komu vadí, že už bude vedieť, čo sa v knihe píše, nech to nečíta. Ale je to na zložitú debatu. Keď je človek dospelý, tak je to v poriadku. Avšak aj v kníhkupectve, kde pracujem, si všímam, že naozaj malé dievčatá siahajú po knihách s explicitnými témami.
Knihy píšete predovšetkým pre mladých čitateľov. Chcú mladí ľudia čítať knihy?
Už keď som ja bola malá, hovorilo sa, že mladí ľudia nečítajú. Neviem, odkiaľ tento názor plynie. Je jasné, že moji spolužiaci a kamaráti čítajú, pretože študujeme literatúru. Ale ja osobne v kníhkupectve stále vidím mladých ľudí. Pýtajú sa na knižky, kupujú si ich. Neverím, že by nečítali. Kupujú veľa fantasy a dievčatá veľmi obľubujú aj romantickú literatúru, ale každý si nájde to svoje.
Máte pocit, že do toho vstupujú trendy na sociálnych sieťach?
Stopercentne. Obzvlášť u mladých ľudí. Kde inde sa dozvedia o nejakej knihe, ak nie na sociálnych sieťach? Potom idú „na hotové“. V samotnom kníhkupectve máme stoly s označením kníh známych zo sociálnych sietí. Vidím to aj na sebe. Častokrát siahnem po knižke len preto, že som ju videla na sociálnych sieťach. Potom som niekedy sklamaná, pretože nie je až taká dobrá, ako ju každý ospevoval.
Je to podľa vás negatívny alebo pozitívny jav?
Asi taký neutrálny. Záleží, ako si vybudujeme algoritmus – či nám bude ukazovať iba jeden špecifický žáner, alebo nám predostrie aj hodnotné recenzie, ktoré bližšie príbeh danej knihy rozoberú.

Ako veľmi je dôležité pre autorov propagovať svoje knihy na sociálnych sieťach?
Asi najdôležitejšie. Častokrát sa stretávam s tým, že ľudia už pri príchode do kníhkupectva hľadajú konkrétnu knihu. Málokedy sa prídu poradiť, predovšetkým, keď si chcú kúpiť knihy určené mladým čitateľom. Môžeme mať v policiach v kníhkupectve tie najlepšie bestsellery, ale ak o nich nebude nikto vedieť, nikto si ich ani nekúpi. V kníhkupectve sú predsa len stovky kníh.