Slovenská pošta vydala poštovú známku „Krásy našej vlasti: Hričovský hrad“ so špecifickým symbolom T1 50 g.
Motívom známky je zrúcanina Hričovského hradu, na medzihárčí je rekonštrukcia pôvodnej podoby hradu. Označenie zodpovedá cene, ktorá sa zhoduje s výškou poštovej sadzby za list 1. triedy do hmotnosti 50 g vo vnútroštátnom styku.
Poštová známka rozmerov 44,4 × 30,5 mm vrátane perforácie vychádza vo forme upraveného tlačového listu so štyrmi známkami a medzihárčím.
Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou s dátumom 6. septembra 2024 a domicilom obce Dolný Hričov. Motívom prítlače na je pôdorys hradu Hričov. Na pečiatke je zobrazená minca z náleziska na Hričovskom hrade.
Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, medzihárčia, prítlače, pečiatky ako aj rytiny poštovej známky je akademický maliar Martin Činovský.

Zrúcanina Hričovského hradu sa nachádza v katastri obce Hričovské Podhradie v okrese Žilina. Hrad je situovaný približne 1 kilometer južne od centra obce, odkiaľ vedie červené turistické značenie s náučným chodníkom.
Z geomorfologického hľadiska sa objekt hradnej zrúcaniny nachádza v Súľovských vrchoch. Bralnatý reliéf hradného kopca je tvorený odolnými súľovskými zlepencami. Strategická poloha severného výbežku Súľovských skál, na ktorom je v nadmorskej výške 567 m n. m. v údolí na ľavom brehu rieky Váh situovaný hrad, umožňovala vizuálnu kontrolu nad presunmi na cestných aj vodných komunikáciách. Hrad Hričov, vtedy nazývaný „castrum Hrichou“, nechal postaviť magister Toluš, syn Farkaša, v 13. storočí medzi rokmi 1254 a 1265. Bolo to za vlády uhorského kráľa Bela IV. Na konci 13. storočia vlastnil hrad Matúš Čák Trenčiansky.
K rozsiahlejšej prestavbe hradu došlo v 15. storočí, kedy hrad vlastnil Blažej Podmanický, ktorý ho získal darom od uhorského kráľa Mateja I. Korvína. Výraznými osobnosťami v dejinách hradu v 16. storočí boli aj bratia Ján a Rafael Podmanický, ktorí ale neboli priami potomkovia Blažeja. V tom čase bola na hrade nelegálna mincovňa, kde sa vyrábali falzifikáty mincí. V druhej polovici 16. storočia získal hrad František Thurzo kúpou od Jany Likerky. Po jej odchode už viac hrad neslúžil ani ako dočasné sídlo jeho majiteľov. V 17. storočí boli poslednými majiteľmi Esterházyovci, ktorí však hrad nevyužívali ani sa oň nestarali a v 18. storočí sa zrýchlil jeho proces premeny na zrúcaninu. Hrad ostal nepovšimnutý až do roku 2010.
Hrad Hričov možno rozdeliť na tri celky, ktoré pozostávajú z hradného jadra, prvého a druhého predhradia. Hradné jadro tvoria štyri hradné paláce: horný, zadný, stredný a predný. Prvé predhradie obsahuje pozostatky druhej brány a obrannej veže – tzv. rožnej veže. Druhé predhradie vymedzoval dnes úplne zaniknutý hradobný múr so vstupom, pričom v priestore nádvoria je dodnes zachovaný objekt cisterny.
Združenie priateľov Hričovského hradu vzniklo dňa 7. júla 2010. Je neziskovou organizáciou a funguje na princípe dobrovoľníctva. Venuje sa konzervácii a obnove pamiatkových objektov. Okrem hradu Hričov aj mýtnici v obci Dolný Hričov a hradu Súľov.
Z dlhodobého hľadiska sa dobrovoľníci snažia dosiahnuť kompletnú konzerváciu a archeologické preskúmanie hradu Hričov s uchovaním autenticity objektu. Pre prezentáciu nálezov a výskumov si organizácia vybrala objekt mýtnice v Dolnom Hričove a budovu starej školy v Hričovskom Podhradí.
