ČIČMANY. Od truhlice, ktorú vytváral na hračky pre svojho syna, prešiel až k vytvoreniu múzea, ktoré na Slovensku a dokonca ani v Európe nemá obdobu.
Reštaurátor JOZEF ADAMOV vybudoval v priestoroch bývalej krčmy v Čičmanoch zhruba pred troma rokmi expozíciu s vyše stovkou zdobených truhlíc.
Aktuálne hľadá miesto pre ďalšie, v priebehu najbližších mesiacov by mala byť verejnosti sprístupnená nová izba. Hoci je zo strany ľudí zbierka často nedocenená, podľa slov Adamova ide o kultúrne dedičstvo, ktoré si zaslúži patričnú pozornosť. Za každou novou truhlicou sa navyše skrýva príbeh, ktorý stojí za vypočutie.
Vďaka vám vznikla unikátna zbierka ľudovo maľovaných svadobných truhlíc. Kedy ste sa dostali k prvej?
Prvotným impulzom bola truhlička, ktorú som sa rozhodol vytvoriť svojmu synovi na hračky. Očarili ma pritom jednotlivé ornamenty a vzory využívané pri podobných ľudových truhliciach, najmä takzvané sedliacke baroko.
Začal som ich vykupovať, zbierať a rekonštruovať. Keď som sa dostal zhruba k 70 kusom, vytvorili sme expozíciu v budove miestnej bývalej krčmy, ktorú sme prerobili ako občianske združenie Folk Ateliér. Aktuálne ich máme už cez dvesto, na viacerých stále pracujeme a postupne ich budeme pridávať do expozície múzea.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako truhlice rekonštruuje,
- na čo všetko kedysi slúžili,
- aké príbehy sa za nimi skrývajú,
- prečo na žiadnej nie sú čičmianske ornamenty.
Momentálne dorábame jeho poslednú, siedmu, miestnosť, pôjde o peknú sedliacku izbu, ktorá by mala byť v priebehu dvoch mesiacov už prístupná. Do jej spodnej časti vieme umiestniť ďalších 22 kusov. Keďže máme k dispozícii mnoho vecí vrátane krojov z jednotlivých regiónov, náradia a doplnkov, vieme ich aj s truhlami pekne rozčleniť podľa oblastí.
Dokonca premýšľame, že víziou budúcnosti by mohla byť raz aj rekonštrukcia a využitie strešného priestoru.
Do verejnej dopravy v Žiline smerujú desiatky miliónov eur. Infraštruktúru od základu prebudujú Čítajte Ako sa vám ich podarilo toľko nazbierať? Hlásia sa vám ľudia už aj sami?
Vyhľadávame a kupujeme, darom sme dostali len dve. Všetkým následne vrátime život. Truhlice nedomaľovávame a ani do nich nezasahujeme, len ich umývame horúcou octovou vodou, čím sa očistia.
Okrem toho používame chémiu na červotoče, ktorú aplikujeme na drevo a následne na povrch nanášame metódy staré tisícročia. Olej a včelí vosk. Takto zakonzervované ich ponecháme a vystavujeme.
Prečo zaniknuté prvky už nedomaľujete?
Neodborne by sa do podobných predmetov inými farbami zasahovať nemalo. Samozrejme, máme aj také truhlice, ktoré sú odborne reštaurované, no rozdiel je podľa môjho názoru stále viditeľný.
Truhla je skrátka pekná v stave, v akom ju nájdeme. Stačí ju očistiť a zakonzervovať. Ak si chcú ľudia domaľovať vlastnú truhlicu, ruky majú voľné.
Nechcú si zakúpiť aj kusy z vašej zbierky?
Vždy sa nájde človek, ktorý sa na kúpu vypytuje. My ich ale ďalej posúvať nechceme, podobne zachovaných truhiel je skutočne málo, po druhej svetovej vojne ich veľa nezostalo, socialistický nábytok sa zas ľudia snažili meniť.
Páčili sa im nové veci, tieto rozbíjali, vyhadzovali, prípadne ich umiestňovali na povaly alebo využívali na uskladnenie zemiakov. Je to naše národné kultúrne dedičstvo, na ktoré by sme mali byť hrdí a patrične ho aj uchovať.
Koľko času venujete rekonštrukcii jednej truhlice?
Podľa toho, aká je truhla veľká a do akej miery je drevo hrubé a napadnuté. Aj s impregnáciou, kedy sa musí laicky povedané danej látky napiť, si môže jeden kus vyžadovať zhruba týždeň času.
Koľko vás vôbec stojí odkúpenie truhly?
