ŽILINA. Štvorica stredoškolákov zo Žiliny sa so svojou kapelou dostala až pred Nórov. Mladých hudobníkov z kapely Grayhole si vybrali nórski dramaturgovia do programu Nórskeho mládežníckeho festivalu umenia (UKM). Zaujali ich vďaka vyhodnoteniu hudobnej súťaže Garáž Trenčín, do ktorej sa každoročne prihlasujú začínajúci mladí hudobníci a hudobníčky.
Členov kapely Grayhole porotcovia Garáže vybrali do top dvadsiatky kapiel, ktoré na konci augusta vystúpia na hudobnom podujatí Garáž v Trenčíne, a mladí žilinskí hudobníci navyše vďaka svojmu debutovému albumu zaujali aj spomínaných nórskych dramaturgov.
Bez rodičov by som to nezvládla, hovorí Michaela o živote s detskou mozgovou obrnou Čítajte Žilinčania z Grayhole by raz chceli vystúpiť na Pohode. Teraz ale odohrajú tohtoročnú sériu koncertov, na ktorej zaznejú aj piesne z debutového albumu. O strate blízkeho človeka, medziľudských vzťahoch a pohľade Slovákov na mladé kapely rozprávajú v rozhovore členovia kapely – gitarista a vokalista ŠIMON HUDEC, bubeník JAKUB EMANUEL MAZÚR, basgitaristka TAMARA PAVLOVIČOVÁ a spevák, gitarista a klavirista SEBASTIÁN PROCHÁZKA.
Vašu kapelu ste pomenovali Grayhole, čiže v preklade z angličtiny sa voláte „sivá diera“. Prečo ste si zvolili takýto názov?
Sebastián: Než som sa dostal do kapely, skladal som melancholickejšie pesničky. Väčšinou boli aj o tom, čo sa stane, keď sa dvaja ľudia prestanú rozprávať. Zamýšľal som sa nad tým, čo ich k tomu viedlo, a v jednej piesni som túto príčinu nazval Gray-hole.
Je to niečo, čo zo vzťahu medzi dvomi ľuďmi vysaje farbu. Blackhole, čiže čierna diera, vysaje všetko, Grayhole zasa vysáva farby. Začal som to v textoch viac používať. Potom sme si povedali, že to znie chytľavo a dali sme si taký názov.
Žilinskí stredoškoláci si založili kapelu. Uspeli s ňou na hudobnej súťaži začínajúcich mladých hudobníkov Garáž. (zdroj: Ondrej Bazelides)Ako vaša kapela vznikla?
Jakub: Keď sme mali trinásť, so Šimonom sme si občas niečo zahrali. Potom si aj Sebastián kúpil gitaru a pridal sa k nám. Zo začiatku sme hrávali len covery (interpretácia piesní iných hudobníkov, pozn. red.). Ja som hral na basgitaru, oni dvaja na gitaru, potom sme do kapely zobrali aj Tamaru. Prešiel som na bicie a potom sme začali za pár mesiacov tvoriť aj vlastné piesne.
Tamara: Do kapely hľadali bubeníka, tak som sa k nim pridala. Jakub vtedy hral na basgitaru, ale lepšie mu šli bicie, nakoniec sme sa vymenili. Teraz hrám na basgitaru ja.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čím je výstižný ich debutový album,
- na aké témy poukazujú,
- aký najzaujímavejší moment spolu zažili,
- ktorí hudobníci to majú pri presadení jednoduchšie,
- koho ich hudba oslovuje.
Sebastián: Od ôsmich rokov som chodil na klavír do ZUŠ-ky. Neskôr som s tým prestal, nebavilo ma hrať klasickú hudbu, chcel som do hudby vždy dávať niečo svoje. Na ZUŠ-ke som nemal priestor pre improvizáciu. Začal som sa viac rozprávať s Jakubom, došli sme k záveru, že by som si mohol kúpiť elektrickú gitaru. Našetril som si na ňu a učil sa na nej hrať.
Šimon: Väčšinou som hrával sám, nesústreďoval som sa na kapely. Potom sme sa s Jakubom dali do reči na lyžiarskom výcviku a dohodli sme sa, že by sme mohli niečo spolu skúsiť spraviť.
Na internete uvádzate, že ste indie alternative experimental shoegaze rock kapela. Vystihuje vás tento dlhočizný popis?
Šimon: My sme vlastne zo začiatku ani poriadne nevedeli, čo to hráme za žáner. Častokrát sme si z toho robili srandu, že sme kombinovali rôzne názvy, čo nám napadli. Nerobíme jeden presný žáner, nesnažíme sa robiť stále tú istú hudbu. Radi obmieňame, pridávame niečo nové. Máme napríklad aj klavírovú pieseň, aj niečo so syntetizátormi.
Váš debutový album „Breathe Me In, Ghost From My Dreams“ (Vdýchni ma, duch z mojich snov) vyšiel tento rok v apríli. Aj v ňom sa zaoberáte skôr abstraktnými témami?
Sebastián: Texty piesní na albume sa viac-menej venujú strate blízkeho človeka. Neveríte, že je preč. Akoby ste v snoch videli niekoho, kto už na svete nemá čo robiť.
V období, keď som písal tieto piesne, mi umrela na rakovinu stará mama. Neustále som mal o nej sny. Rozhodol som sa, že keď ma bude niečo trápiť, sadnem si ku gitare a pokúsim sa to dať do slov. Tak to bolo aj v tomto prípade. Napísal som zopár pesničiek, pomáhalo mi to vyrovnať sa s touto stratou.
