ŽILINA. Vo svojich snoch sa utvrdil už po prvom vstupe do klubu. Dnes hrá DJ Marko, vlastným menom Marek Pobijak, na podujatiach najmä v okolí rodnej Žiliny. Od jeho začiatkov sa pritom scéna aj postavenie dídžejov mení.
„Aktuálne vnímam, že hranie medzi ľuďmi má svoj význam. Keď stojí DJ uprostred nich, je možné lepšie vycítiť energiu a emócie. Nie ako kedysi, keď bol vyhradený mimo publikum,” hovorí o trende, ktorý podporuje atmosféru akcií. Najnovšie plánuje zážitok publika zintenzívniť hraním na nových miestach.
Nedávno ste sa opäť predviedli na žilinskom vrchu Straník, na čoraz obľúbenejšom Melodic Golden Hour. Čím je pre vás toto podujatie výnimočné?
Vytvára skrátka unikátnu atmosféru. Miesto má krásny výhľad a v spojení s hudbou aj svoje čaro. Snažíme sa pritom vždy vymýšľať niečo nové a ľuďom sa takýto koncept páči. Na prvej akcii ich bolo okolo tridsať, naposledy sme už ale hrali zhruba pre osemsto ľudí.
Vytvárajú futbalovú rodinu. Slovensko budú môcť reprezentovať aj športovci s mozgovou obrnou Čítajte Okrem hudby znásobil zážitok aj vývoz vrtuľníkom a najnovšie aj stíhačka. Reagujeme na požiadavky verejnosti a každé podujatie chceme urobiť ešte pútavejším. Aktuálne máme za sebou piatu akciu a najbližšie ju plánujeme zrealizovať aj v Ružomberku.
Ďalej sa dočítate aj:
- Čím po letných akciách pracovne pokrýva zvyšok roka,
- ako sa mu darilo rozbiehať jeho kariéru,
- či má stres pred publikom doteraz,
- ako dlho sa na hranie pripravuje,
- čím ho ľudia pri púšťaní trackov zvyknú potrápiť,
- v akých prípadoch je podobná práca podceňovaná,
- čo sa na scéne od jeho začiatkov mení,
- kam smeruje najbližšie.
Ako ste sa vôbec dostali k tomuto projektu?
V podstate sme sa aj s DJ-om Bosym stretli na otváraní klubu v Štiavniku, pričom spomínal, že robí podobné akcie. Začínali sme na Vodnom diele Žilina a časom som predostrel nápad hrania na kopcoch. A ten sa ujal.
Na akých iných, menej tradičných miestach ste už hrali?
Napríklad na Edmanii v Trenčíne alebo festivale Beefree. Eventov a tanečných akcií mám na konte veľa, hrávam tiež na terasách a vo viacerých podnikoch. Mojou srdcovkou je ale spomínaný Straník.
Zväčša ide o letné akcie, ako s prácou pokrývate zvyšok roka?
Keď tieto open air skončia, chodím hrávať do klubov. Popritom pracujem v rodinnej firme s úplne iným zameraním. Cez deň sa venujem strojárstvu, v noci som DJ.
Prečo ste vôbec začali s touto oblasťou? Kedy ste sa rozhodli vyskúšať DJ-ing?
Všetko sa začalo spontánne v detstve. Pamätám si staré kazety, na ktoré som nahrával hudbu z platní a rádií. Už vtedy som vedel, kde by som sa chcel raz dostať a v mojich snoch ma utvrdil moment, keď som vošiel prvýkrát do klubu a zbadal dídžeja za jeho pultom.
Koľko ste mali rokov?
Mohol som mať zhruba 17.
Čo ste podnikli? Ako sa vám darilo k cieľu priblížiť?
Akonáhle som v 18 rokoch začal zarábať, peniaze som investoval do kúpy techniky. Kedysi išlo o konzolu, dnes ju vystriedali drahšie prehrávače. Na počítači som si nainštaloval rekordbox, postupne si sťahoval tracky, prichystal ich a mixoval. Zvykol som zavolať pár ľudí, aby som zistil, či je to počúvateľné. Zbieral som dojmy, odozvy a našiel svoj štýl.
Čím ste sa pri tvorbe inšpirovali? Boli začiatky ťažké?
Teraz je doba jednoduchšia, postupy aj viaceré spôsoby sa dajú vďaka dostupným online možnostiam odpozerať skutočne ľahšie. Ja som sa učil viac-menej sám, presedel som celé dni za počítačom, hľadal vhodné techniky, dookola skúšal. Všetko ma ale napokon posunulo vpred, ku kvalitnejšej práci.
