ROSINA. Do sveta rozšírila umeleckú podobu slovenského remesla. MARTA FILOVÁ, strojná inžinierka z Rosiny, sa vo svojich 50 rokoch poddala umeniu. Kombináciou vzácnych kameňov a strieborného drôtu vznikli v jej rukách šperky, ktoré ozdobili prvé dámy z najrôznejších krajín.
„Každý kameň si sám vypýta spôsob, ktorým ho spracujem. Vždy tvorím spontánne. Mám dokonca vlastnú registrovanú ochrannú známku. Tvorila som originálne diela a tak je to dodnes,“ hovorí 79-ročná umelkyňa s tým, že do svojej vášne vložila všetko, neraz aj celý učiteľský plat, bez ohľadu na zárobok.
Vaše šperky skončili u viacerých prvých dám. Pre predstavu, kto k nim patrí?
Mám celý zoznam mien. Bývalá prvá dáma Spojených štátov Laura Bushová, súčasná španielska kráľovná či japonská princezná. Moje šperky nosila napríklad aj Putinova manželka. Dokopy ide o viac než 35 prvých dám z celého sveta.
Ako sa k nim dostali?
Vystavovala som. V podstate si ma zobrali pod krídla dámy z Etnografického múzea v Martine, pani Betka Gazdíková a Daška Ferklová, ktoré sa rozhodli vystavovať aj moje výrobky, pretože stáli na hrane medzi ľudovým a odlišným štýlom umenia. Bola som členkou Top centra podnikateliek, ktoré organizovalo v Leviciach „dáždnikovú“párty“, kde sa konala módna prehliadka. Kým iní predvádzali šaty, ja som na doplnenie priniesla zhruba 70 šperkov.
Videla ich aj pani Silvia Gašparovičová, manželka vtedajšieho prezidenta, ktorá sa na svoju asistentku obrátila s otázkou, prečo o podobných šperkoch doposiaľ nevedeli. Od toho momentu začala odo mňa odoberať šperky, dodávala som jej ich deväť rokov. Vždy som priniesla svoju ponuku a ona už podľa plánovaných návštev krajín a konkrétnej prvej dámy vybrala ten najvhodnejší model.

Okrem toho ma pravidelne vyhľadávali i mnohé manažérky, ktoré túžili po nejakom originálnom kúsku. Často to boli aj muži, ak chceli prekvapiť partnerku niečím výnimočným. Z každého kúsku totiž vyrábam len jeden. Za 29 rokov mojej výroby mám skutočne pekné spomienky.
Ešte keď som bola mladšia, chodievala som do Mníchova na Inhorgentu alebo na veľtrh remesiel, spolu s inými som vystavovala aj dvakrát v Paríži, trikrát v Ríme, alebo v Jeruzelame, kde som izraelských výtvarníkov učila techniku šitej čipky.
Chodenie po výstavách je dnes už pre mňa príliš namáhavé. Ale mám ešte jednu túžbu, aby sa moja tvorba vystavovala v Japonsku, lebo som sa narodila tesne po zhodení atómovej bomby na Hirošimu a viem, že Japonci oceňovali moju prácu.
Ďalej sa dočítate aj:
- Z čoho šperky vyrába,
- aké unikátne kúsky vytvorila,
- čím sa pri práci inšpiruje,
- ktorý šperk je jej srdcovkou.
Pracujete ale stále?
Áno, vyrábať som neprestala, momentálne robím náušnice pre vlastnú dcéru, lebo iné okrem mojich ani nenosí.
Z akých materiálov šperky vyrábate?
Všetko sú to strieborné šperky v kombinácii s polodrahokamami alebo minerálmi. Napríklad achát, turmalín, krištáľ, karneol, malachit, rodonín. Využívam desiatky druhov. Vyrobila som však niekoľko kúskov aj so skamenelinami, sklom, či dokonca meteoritom alebo lávovým kameňom.
Tvoríte podľa seba alebo zohľadňujete požiadavky klientov?
Len podľa seba, kameň spracujem vždy podľa toho, čo vo mne evokuje. Nezohľadňujem, či sa predá hneď alebo o dvadsať rokov. Predovšetkým potrebujem tvoriť. Keď treba, na požiadanie upravujem dĺžku šperku.
Danému smeru ste sa pritom začali venovať až vo vašich 50 rokoch. Čo bolo impulzom?
Bola som vždy veľmi kreatívna, podnikala som, vedela som šiť. Pochádzam z okolia Trnavy, kde vyšívali v podstate všetky ženy. Prebrala som od nich vzory, dala ich vyšívať a následne chodila produkty predávať do Prahy. Všetko odo mňa odoberal jediný obchod. Keď sme sa ale ako Česko-Slovensko rozdelili, už som si nebola istá, či odo mňa veci kúpia, a tak som s tým prestala.