ŽILINA. Česi o ňom písali ako o veľkom talente. Prestup do Grécka mu nevyšiel podľa predstáv, nepohodol sa s agentom. Ako 21-ročný má za sebou pôsobenie v šiestich kluboch.
Reč je o českom futbalistovi Denisovi Alijagićovi, ktorého otec pochádza z Bosny a Hercegoviny. Mládežnícky reprezentant Česka vsietil v sezóne 2023/2024 v druhej českej lige za Brno deväť gólov.
V mladom veku už toho zažil veľa, o pozornosť médií nemal núdzu. Životný príbeh, ktorý nám rozrozprával, je zaujímavý.
Ako tretí zahraničný angažmán v kariére si Alijagić po Grécku a Slovinsku zvolil Slovensko, konkrétne klub MŠK Žilina. Verí, že pod Dubňom sa mu bude dariť a aj vlastnou mierou prispeje ku klubovému úspechu.

Ako sa zrodil váš príchod do Žiliny?
Záujem Žiliny trval už dlhší čas. V máji prišiel za mnou do Brna generálny riaditeľ Žiliny Bačík s trénerom Ščasným. Prvýkrát sme spolu viedli rozhovory, počas ktorých mi predstavili svoju víziu a aké majú so mnou plány, čo ma oslovilo.
Žilinu sledujem už dlhší čas a viem, ako klub funguje. Sezónu 2023/2024 som dokončil v Brne a nejako som vtedy Žilinu ešte neriešil. Po konci ročníka som bol obdeň v kontakte s pánom Bačíkom, ktorý vyvinul úsilie, aby ma Žilina získala.
Priznávam, že okrem Žiliny som mal počas leta aj zahraničné ponuky z Chorvátska či Poľska a v kontakte som bol aj s druholigovým talianskym klubom.
Pre Žilinu zavážila tá skutočnosť, aké meno má na Slovensku a akým futbalom sa prezentuje. Verím, že tento prestup bude výnosný pre obe strany. Žilinu beriem ako ideálny medzikrok pred mojím ďalším pôsobením.
Aké sú zatiaľ vaše prvé dojmy z nového pôsobiska?
Kabína ma medzi seba prijala veľmi dobre. Okrem priateľského zápasu proti Apollonu Limassol som zatiaľ v lige v základnej zostave nenastúpil. Je to možno spôsobené aj tým, že som do Žiliny neprišiel v nie ideálnej forme.
V Brne mi oznámili, že pokiaľ mám záujem odísť, tak so mnou počas leta nebudú počítať do priateľských zápasov. V bývalom klube som nebol súčasťou tréningového procesu, ani som nezasiahol do prípravných stretnutí. Cítil som, že letná príprava mi chýba.
Pracoval som však s kondičným trénerom, udržiaval som sa vo forme. Snažil som sa trénovať, čo to šlo. Verím, že v Žiline budem postupom času dostávať väčšiu minutáž. Rozhodnutie záleží na trénerovi. Na tréningoch musím makať a veriť, že pokiaľ dostanem šancu v zápasoch, bude sa mi v nich dariť.
V rozhovore sa dočítate:
- ako to bolo s odchodom Alijagića zo Slavie Praha,
- prečo sa v Olympiacose Pireus nepresadil v áčku a ako vníma tamojšie pôsobenie,
- prečo bol nahnevaný na agenta, kedy a prečo s ním ukončil spoluprácu,
- ako vnímal reči, že ho v Česku nazvali veľkým talentom so zle nastavenou hlavou a či niečo vo svojej kariére ľutuje,
- aké ambície si dáva v Žiline a čo by chcel vo futbale dosiahnuť.
Aká by mala byť vaša úloha na ihrisku?
Pre Žilinu chcem byť dôležitým hráčom. Urobím maximum preto, aby som sa dostal do najlepšej formy a chcem si počkať na správnu chvíľu.
Pokiaľ však bude tím fungovať v zložení, v akom aktuálne hrá, tak by asi pre trénera nedávalo zmysel niečo meniť. Pokiaľ budeme vyhrávať a útočníci budú strieľať góly, tak o to bude pre mňa ťažšie dostať sa na ihrisko.
V mladom veku ste na mužskej úrovni vystriedali Slaviu Praha, Vlašim, Liberec, béčko Olympiacosu Pireus, Maribor či Brno. Šesť rôznych klubov v rozpätí štyroch rokov je celkom dosť, čo poviete?
V mládežníckych kategóriách som pôsobil v Slavii Praha. Keď som mal čerstvých osemnásť, prišiel som do druholigovej Vlašimi. Za polroka som sa stal najlepším strelcom súťaže. V Slavii mi pôvodne povedali, že so mnou počítajú v A-tíme, ale nakoniec tomu tak nebolo.